Index vnímania poskytovania úplatkov 2002

(Bribe Payers Index – BPI 2002)

14. mája 2002 bola CPHR – Transparency International Slovensko, národná pobočka Transparency International (TI), požiadaná distribuovať Index vnímania poskytovania úplatkov (Bribe Payers Index, BPI) na rok 2002.

Poznámka:

Najlepší výsledok, ktorý zodpovedá nulovej náchylnosti poskytnúť úplatok, je 10,0. V nasledujúcej tabuľke sú teda najvyššie uvedené spoločnosti z krajín, ktoré sú vnímané ako krajiny s nízkou tendenciou podplácať v zahraničí. Zo všetkých získaných údajov vyplýva, že spoločnosti v domácom vlastníctve v 15 pozorovaných krajinách vykazujú veľmi vysokú náklonnosť k podplácaniu – vyššiu než zahraničné firmy.

Úplatkárstvo v jednotlivých oblastiach podnikania

Aká je pravdepodobnosť, že vysoko postavení verejní činitelia v tejto krajine [krajina trvalého pobytu respondenta] budú požadovať, resp. prijímať úplatky, napr. za verejné súťaže, nariadenia, udeľovanie licencií, resp. povolení v nasledujúcich oblastiach podnikania?

Z BPI 2002 vyplynula vysoká rozšírenosť podplácania v rozvíjajúcich sa krajinách zo strany firiem z Ruska, Číny, Tchaj-wanu a Južnej Kórei, ako aj z mnohých vedúcich priemyselných krajín, kde je v súčasnosti poskytovanie úplatkov zahraničným verejným činiteľom trestné. „Zákony sa riadne neuplatňujú. Z nášho najnovšieho prieskumu je jasné, že množstvo nadnárodných spoločností z najbohatších krajín sveta sa púšťa na cestu zločinu, aby získali zákazky v najvýznamnejších rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách,“ vyhlásil predseda TI Peter Eigen.

Eigen ďalej pri svojom vystúpení v Paríži povedal: „Politici a štátni úradníci z najvýznamnejších priemyselných štátov sveta ignorujú hnilobu rozmáhajúcu sa na ich vlastnom dvore a nezákonné podplácanie nadnárodných firiem, ktoré majú v ich krajinách sídla, pričom sa stále väčšmi zameriavajú na častý výskyt korupcie v rozvojových krajinách. Vlády najbohatších krajín stále odmietajú priznať, že nadnárodné spoločnosti podplácaním poškodzujú spravodlivý globálny obchod. Na nadchádzajúcom stretnutí ministrov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a následne na vrcholnom stretnutí krajín G8 budú mať vedúci predstavitelia industriálneho sveta možnosť zaoberať sa touto kritickou situáciou.“

Predseda TI zdôraznil, že podľa aktuálneho BPI sa spoločnosti z Ruska a Číny, ktoré stále čoraz viac exportujú do iných krajín s rozvíjajúcou sa trhovou ekonomikou, uchyľujú k úplatkom „v obzvlášť veľkej a netolerovateľnej miere“. Spoločnosti z Tchaj-wanu a Južnej Kórei využívajú úplatky v zahraničí len o niečo menej. Úrady vo všetkých uvedených krajinách sa potýkajú s vážnymi problémami domácej korupcie a nutne musia zakročiť proti korupcii vo vlastnej krajine a proti tendencii svojich exportných firiem podplácať verejné správy v zahraničí.

Čo je BPI - Index vnímania poskytovania úplatkov

Index vnímania poskytovania úplatkov Transparency International určuje poradie popredných exportujúcich krajín podľa miery, v ktorej sú medzinárodné spoločnosti so sídlom na ich území náchylné podplácať vedúcich štátnych úradníkov vo významných vznikajúcich trhových ekonomikách. V tejto súvislosti meria „ponukovú“ stranu úplatkárstva v štátoch, kam úplatky smerujú. Krajiny sú zoradené podľa priemeru hodnotenia odpovedí respondentov na otázku „Uveďte, prosím, pre oblasti podnikania, ktoré sú vám najbližšie, nakoľko je pravdepodobné, že spoločnosti z nasledujúcich krajín poskytnú alebo ponúknu úplatok, aby získali alebo aby si udržali podnikateľské aktivity v tejto krajine?“

Spôsob výberu 21 krajín, v ktorých sa uskutočňuje prieskum pre účely BPI

V BPI 2002 je uvedených nasledujúcich 21 exportujúcich oblastí: Austrália, Belgicko, Čína, Francúzsko, Holandsko, Hong Kong, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Malajzia, Nemecko, Rakúsko, Rusko, Singapur, Spojené Kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Tchaj-wan, USA, plus „táto krajina“ (krajina so vznikajúcou trhovou ekonomikou, kde žije zahraničný verejný činiteľ). Prieskum takisto obsahoval sériu otázok o výskyte úplatkárstva zo strany zahraničných spoločností v rôznych sektoroch, o úrovni povedomia o Dohode OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov a politike spoločností ohľadom uplatňovania legislatívy vyplývajúcej z Dohody. Pri vypracovaní prieskumu boli TI nápomocné rady a usmernenia Poradného výboru zloženého z popredných medzinárodných odborníkov v oblasti korupcie, ekonometrie a štatistiky. Výber organizácie Gallup International Association je zárukou najvyššieho odborného štandardu pri vykonávaní prieskumu.

Metodika BPI

Gallup International Association vykonala prieskum BPI 2002 v 15 krajinách so vznikajúcou trhovou ekonomikou, na základe celkovo 835 rozhovorov. Na otázky odpovedalo 261 vyšších riadiacich pracovníkov zahraničných spoločností, 261 vyšších riadiacich pracovníkov domácich spoločností, 84 najvyšších riadiacich pracovníkov registrovaných účtovníckych firiem, 71 zástupcov dvojstranných obchodných komôr, 80 riadiacich pracovníkov v národných a zahraničných komerčných bankách a 78 v komerčných právnických kanceláriách.

Prieskum BPI 2002 prebehol v období od decembra 2001 do marca 2002 v Argentíne, Brazílii, Filipínach, Indii, Indonézii, Južnej Afrike, Južnej Kórei, Kolumbii, Maďarsku, Maroku, Mexiku, Nigérii, Poľsku, Rusku a Thajsku. Do týchto krajín plynie vyše 60% všetkých priamych zahraničných investícií smerujúcich do rozvojových krajín. Bohužiaľ nebolo možné vykonať prieskum v Číne, ktorá je najväčšou rozvíjajúcou sa trhovou ekonomikou, vzhľadom na problémy pri zadávaní prieskumu na danú tému v Číne.

Vznik poradia „podplácania v oblastiach podnikania“

V prieskume BPI 2002 boli položené dve otázky: (a) Aká je pravdepodobnosť, že by vyšší štátni úradníci v tejto krajine vyžadovali alebo prijímali úplatky, napr. pri verejných súťažiach, nariadeniach, udeľovaní licencií, v nasledovných oblastiach podnikania? (b) v ktorých dvoch uvedených oblastiach podnikania je pravdepodobnosť poskytnutia najvyšších úplatkov?

Druhú otázku sme zaviedli v prieskume BPI 2002, aby sme zistili, či existuje rozdiel medzi frekvenciou a rozsahom podplácania. Z výsledkov vyplynulo, že v oblasti zmlúv na verejné a stavebné práce je najvyššia ako frekvencia tak aj výška úplatkov. Oblasť zbrojárstva a obrany vyšla z odpovedí respondentov na obidve otázky ako druhá s najvyšším výskytom a rozsahom úplatkárstva.

TI sa zamerala na úplatky v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách

Prieskum BPI sa konal výlučne v kľúčových krajinách so vznikajúcou trhovou ekonomikou, pretože činnosť TI sa vo veľkej miere zameriava na medzinárodnú korupciu postihujúcu rozvojové a transformujúce sa krajiny. Vzhľadom na vysoký výskyt úplatkárstva v týchto krajinách sa navyše pri prieskume BPI kládli otázky kľúčovým riadiacim pracovníkom žijúcim v danej krajine a nie v centrálach medzinárodných spoločností, keďže je u nich povedomie o korupcii najvyššie.

Význam Dohovoru OECD o boji proti korupcii v zahraničí pri medzinárodných obchodných transakciách (Dohovor o boji proti korupcii)

Dohovor OECD o boji proti korupcii vstúpil do platnosti vo februári 1999 a do mája 2002 ho ratifikovalo 34 z 35 signatárskych krajín. Tieto krajiny sa na celosvetovom obchode podieľajú vyše tromi štvrtinami. Dohovor stavia podplácanie štátnych úradníkov v zahraničí mimo zákon. BPI skúma priamo podplácanie do zahraničia zo strany medzinárodných spoločností, z ktorých väčšina má sídla v štátoch, ktorých vlády sú signatármi Dohovoru OECD. Ak má byť Dohovor skutočne účinným, protikorupčné kódexy sa musia uplatňovať nielen v centrálach spoločností, ale aj v ich zahraničných dcérskych spoločnostiach, pobočkách a u lokálnych partnerov. Na to je potrebný tréning „v teréne“ a takisto v krajine, kde má krajina sídlo. V roku 2002, teda tri roky po tom, čo Dohovor vstúpil v platnosť, iba 7% respondentov Dohovor poznalo, 12% uviedlo, že o ňom čosi vie. Celkovo z údajov vyplýva rovnaký výsledok ako pri prvom prieskume BPI z roku 1999. Viac informácií o Dohovore OECD nájdete na stránke: http://www1.oecd.org/daf/nocorruption/ref.htm

Financovanie BPI

Transparency International je financovaná z rôznych zdrojov – vládnych, súkromných nadácií, ako aj od jednotlivcov a spoločností (pozri Výročnú správu Transparency International na adrese http://www.transparency.org/about_ti/annual_rep/index.html).

Ako môže krajina zlepšiť svoje umiestnenie v BPI

Okrem prijatia zákonov o nezákonnosti poskytovania úplatkov musia najvýznamnejšie exportujúce krajiny tieto zákony aj riadne uplatňovať. To značí poskytovať zdroje na zabezpečenie vyšetrenia a priebehu súdneho konania. Takisto to značí silné osvetové kampane, aby sa v podnikateľskom sektore rozšírilo povedomie, že podplácanie je trestné doma ako aj v zahraničí, a aby spoločnosti zaviedli protikorupčné kódexy vo všetkých svojich kanceláriách vo svete a poskytli pracovníkom aj zodpovedajúce školenia.

Nie spoločnosti ale krajiny

Vo svete pôsobí vyše 60 000 nadnárodných spoločností. Skúmať a zoradiť ich všetky by bolo takmer nemožné. Prieskum sa pýtal kľúčových riadiacich pracovníkov na spoločnosti z konkrétnych krajín, nie na mená konkrétnych spoločností, a preto sa mohol zamerať na jasne identifikovateľné modely než iba na jednotlivé prípady.