Často kladené otázky

• Môže starosta a poslanci podnikať?
• Akých stretnutí volebných zástupcov v samospráve sa môžem zúčastniť? Môžem si z nich robiť záznam?
• Môžeme počas funkčného obdobia poslancov a starostu odvolať? Ak áno, ako?
• V našom meste vybrali dodávateľa na čistenie chodníkov bez verejnej súťaže. Postupovali správne? Kedy možno vybrať nejakú firmu priamo bez súťaže?
• Mám podozrenie, že náš primátor berie úplatky? Čo mám robiť?
• Komu adresovať v mojom meste žiadosť o informácie? Kam sa odvolať, ak mi nevyhovejú?
• Na mestskom úrade mi nechcú dať kópiu územného plánu. Čo mám robiť? Mám na ňu právo?
• Na úrade mi odmietli poskytnúť zmluvu, ktorú som si žiadal s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. Čo mám robiť? Mám na ňu právo?
• Na sídlisku nám chcú postaviť nový polyfunkčný dom a my s tým nesúhlasíme. Komu máme poslať petíciu? Čo musí obsahovať, aby sa s ňou úrady vážne zaoberali?
• Dozvedeli sme sa, že v na okraji našej štvrte mesto postaviť spaľovňu nebezpečných odpadov. Môžeme tento zámer nejako pripomienkovať?

Môže starosta a poslanci podnikať?

V ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sú vymenovaní verejní funkcionári, ktorí nesmú podnikať, ani byť štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov, členmi riadiacich, kontrolných orgánov právnickej osoby, ktorá bola zriadená na podnikanie. Môžu byť členmi valného zhromaždenia a členskej schôdze právnickej osoby.

Poslanci miestnych zastupiteľstiev, poslanci mestských zastupiteľstiev a poslanci zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a Košiciach, poslanci zastupiteľstiev vyšších územných celkov môžu podnikať a môžu byť štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov, riadiacich orgánov, kontrolných orgánov, dozorných orgánov právnickej osoby zriadenej na podnikanie. Môžu byť členmi valného zhromaždenia a členskej schôdze právnickej osoby.

Starosta obce  je podľa vyššie uvedeného zákona verejný funkcionár, teda nesmie figurovať v riadiacich a štatutárnych orgánoch právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti. Na starostu sa však nevzťahuje druhá časť predmetného ustanovenia, a to zákaz podnikania. Starosta môže zastupovať obec v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce, ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena. Starosta môže podnikať (byť vlastníkom podielov v podnikateľskom subjekte), ale nesmie byť v riadiacich a štatutárnych orgánoch právnickej osoby zriadenej na podnikanie (byť konateľom a pod.).

Ak verejný funkcionár podniká v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu, napr. podať žiadosť obchodnému registru o zmenu štatutárov právnickej osoby.

Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi. Oznámenie je verejný funkcionár povinný vykonať aj vtedy, ak ide o rokovanie o veci, z ktorej má majetkový prospech politická strana alebo politické hnutie, ktorého je členom, ak je mu táto skutočnosť známa.

Zdroj: zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov

Podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti vedúcich zamestnancov a členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľov, ktorými sú:

• štátne orgány,
• obce,
• vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,
• právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,
• právnické osoby založené štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %,
• iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok,

nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak je tento vedúci zamestnanec vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce alebo ak takúto činnosť vykonáva so súhlasom zamestnávateľa.

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Zdroj: zákon č.552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme

Kto (čo) určí, kto je vedúci zamestnanec?

Vedúci zamestnanec je ten, ktorý riadi iných zamestnancov. Na obecnom úrade je to prednosta alebo vedúci odboru, v rozpočtových organizáciách je to štatutár (napr. riaditeľ kultúrneho strediska atď.). Pomocníkom na určenie či sa jedná o vedúceho zamestnanca je organizačná štruktúra či organizačný poriadok organizácie, úradu alebo iná vnútorná smernica, ktorá upravuje jej organizáciu.

Zdroj: Transparentná miestna samospráva – príručka pre lepšiu správu vecí verejných, TIS  r. 2004

Akých stretnutí volebných zástupcov v samospráve sa môžem zúčastniť? Môžem si z nich robiť záznam?

Obyvatelia obce sa môžu zúčastniť rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného zastupiteľstva

1. použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec,
2. nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám.

Podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

Komisie obecného zastupiteľstva

Zloženie a úlohy komisií vymedzí obecné zastupiteľstvo. Verejne prístupné teda budú ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo.

Zdroj: zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

Môžeme počas funkčného obdobia poslancov a starostu odvolať? Ak áno, ako?

Nie. Poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva nemožno odvolať. Ak sa uprázdni v obecnom (mestskom) zastupiteľstve mandát, nastupuje za poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov vo volebnom obvode, v ktorom sa uprázdnil mandát, ale nebol zvolený za poslanca. V prípade rovnosti hlasov sa poradie určí žrebom.

(zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí)

Odvolanie starostu upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Starostu je možno odvolať len na základe výsledku hlasovania obyvateľov obce. Toto hlasovanie obecné (mestské) zastupiteľstvo vyhlási, ak o to petíciou požiada aspoň 30 percent oprávnených voličov, alebo starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Môže ho tiež vyhlásiť, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov. O takomto hlasovaní rozhoduje obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov poslancov.

Zdroj: zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

V našom meste vybrali dodávateľa na čistenie chodníkov bez verejnej súťaže. Postupovali správne? Kedy možno vybrať nejakú firmu priamo bez súťaže?

Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou (do 1.000.000,- Sk) postupuje tak, aby vynaložené náklady na obstaranie predmetu zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.

Verejný obstarávateľ nie je povinný vykonávať činnosti pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem prípadov, v ktorých to vyžaduje zákon. Výsledok verejného obstarávania sa neposiela úradu pre verejné obstarávanie.

Verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a uchováva ich päť rokov po uzavretí zmluvy.

Postupy vo verejnom obstarávaní sú:

1. verejná súťaž,
2. užšia súťaž,
3. rokovacie konania,
4. súťažný dialóg.

V prípade ak je verejný obstarávateľ v časovej tiesni, musí aj tak postupovať podľa jedného zo spôsobov verejného obstarávania no zákon v takomto prípade umožňuje obstarávateľovi skrátiť niektoré lehoty v konaní. Z dôvodu časovej tiesne nemožno postupovať bez verejnej súťaže.

Zdroj: zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní

Mám podozrenie, že náš primátor berie úplatky? Čo mám robiť?

V tomto prípade je potrebné obrátiť sa s podnetom na úrad boja proti korupcii, súčasti Prezídia Policajného Zboru SR a koordinovať s ním ďalší postup. V žiadnom prípade nie je možné ísť za starostom a ponúknuť mu úplatok, takéto konanie je trestným zákonom kvalifikované ako trestný čin podplácania.

Je nevyhnutné spolupracovať s políciou pri akomkoľvek postupe, ktorý obsahuje poskytnutie finančnej alebo inej odmeny za výkon, ktorý má správny orgán urobiť a táto odmena mu zo zákona nenáleží – v prípade ak by toto poskytnutie mohlo byť úplatkom. Polícia môže potom na základe takéhoto podnetu vyzvať občana, aby s ňou pri odhaľovaní takejto trestnej činnosti spolupracoval. Platný trestný zákon pozná inštitút agenta, je vymedzený v ustanovení § 117 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a v § 39a a §41 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.

Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. Tu je však znovu, ako v úvode nevyhnutné upozorniť na nutnosť spolupráce s Policajným zborom SR.

Odhaľovanie a dokumentovanie trestnej činnosti súvisiacej s korupciou je veľmi náročné a zložité. Je preto potrebné využívať aj špecifické postupy odhaľovania tejto trestnej činnosti.

Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.

Ak v úradnom styku starosta obce požiada o zaplatenie úplatku alebo poskytnutie podobnej služby, je potrebné obrátiť sa na najbližšie oddelenie Policajného zboru a oznámiť im vzniknutú situáciu.

Zdroj: zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákona a zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok

Komu adresovať v mojom meste žiadosť o informácie? Kam sa odvolať, ak mi nevyhovejú?

V zmysle zákona o slobode informácií je povinnou osobou, na ktorú treba adresovať žiadosť,  „obec“ (§ 2 ods. 1). Podania sa ale obci doručujú cestou obecného/mestského úradu. V praxi to teda znamená, že do žiadosti o informácie napíšeme, napríklad: „Obec Dolná Lehota, Obecný úrad“,  a okrem toto pridáme identifikáciu našej osoby, opis požadovaných informácií a navrhovaný spôsob sprístupnenia (§ 14 ods. 2).

V prípade, že by nám obecný úrad v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní neodpovedal, resp. by nám požadovanú informáciu nesprístupnil, odvolacím orgánom je starosta/primátor (§ 19 ods. 2).

Ak žiadame o informácie právnickú osobu v zriaďovacej pôsobnosti obce (t.j. príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, napr. základnú školu, park kultúry, útvar hlavného architekta, ...), a táto nám informáciu nesprístupní, odvolacím orgánom je zriaďovateľ, t.j. obec, v zastúpení štatutára.

Ak žiadame o informáciu právnickú osobu založenú obcou (t.j. obecnú firmu, príp. neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, napr. mestské lesy, bytový podnik, mestskú nemocnicu, ...), a táto našu žiadosť odmietne, odvolacím orgánom je zakladateľ, t.j. obec, v zastúpení štatutára.

Zdroj: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií

Na mestskom úrade mi nechcú dať kópiu územného plánu. Čo mám robiť? Mám na ňu právo?

Áno, na kópiu územného plánu právo máte. Ide o verejnú informáciu, ktorá nespadá pod autorskoprávnu, obchodnoprávnu či inú ochranu. Konštatoval to aj Krajský súd v Banskej Bystrici (rozsudok 23 S 17/02), keď uviedol, že neexistuje dôvod na nesprístupnenie kópie územnoplánovacieho dokumentu. Územnoplánovacie dokumenty mesta sú totiž majetkom mesta – t.j. toho, kto územnoplánovaciu dokumentáciu objednal. Schválenie územného plánu má podľa súdu charakter rozhodnutia administratívnej a právnej povahy a preto nie je územnoplánovacia dokumentácia  chránená autorským zákonom. Znamená to, že ak Vám samospráva nechce poskytnúť kópiu územného plánu, postupuje v rozpore so zákonom. Podajte preto odvolanie (§ 19), príp. kontaktujte našu poradňu.

Zdroj: zákon č. 211/2000 Z. z o slobode informácií., zákon č. 618/2003 Z. z. Autorský zákon

Na úrade mi odmietli poskytnúť zmluvu, ktorú som si žiadal s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. Čo mám robiť? Mám na ňu právo?

Na zmluvu, resp. aspoň na jej kľúčové časti (zmluvné podmienky, cena služby), právo máte. Obchodným tajomstvom totiž nie je čokoľvek čo je označené ako tajné, ale len taká skutočnosť, ktorá súbežne spĺňa päť znakov: 1. má obchodnú, výrobnú alebo technickú povahu súvisiacu s podnikom, 2. má skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, 3.  nie je v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupná, 4. má byť podľa vôle podnikateľa utajená a 5. podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom jej utajenie zabezpečuje (§ 17 Obchodného zákonníka). Okrem toho, zákon o slobode informácií obsahuje aj tzv. klauzulu verejného záujmu (§ 10 ods. 2), podľa ktorej i keby nejaká informácia spĺňala všetkých päť vyššie uvedených atribútov, a teda aj bola obchodným tajomstvom, musí byť sprístupnené verejnosti, pokiaľ  sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce, príp. pokiaľ sa týka závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, štátnej pomoci a hospodárenia tzv. verejných obchodných spoločností. Zmluvy medzi samosprávou a tretími osobami o dodaní nejakého tovaru, práce alebo služby sú práve súčasťou tejto klauzuly, nakoľko sa týkajú verejných financií, resp. nakladania s obecným majetkom. Preto rovnako ako v predchádzajúcom prípade, ak Vám samospráva nechce zmluvu poskytnúť, podajte odvolanie, príp. kontaktujte našu poradňu.

Zdroj: zákon č. 211/2000 Z. z., zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

Na sídlisku nám chcú postaviť nový polyfunkčný dom a my s tým nesúhlasíme. Komu máme poslať petíciu? Čo musí obsahovať, aby sa s ňou úrady vážne zaoberali? Povoľovanie stavieb má v kompetencii obec/mesto, konkrétne tzv. stavebný úrad. V prípade, že sa svojich práv domáhate petíciou, musíte v nej uviesť tri základné náležitosti, t.j.  1. svoje meno a priezvisko, 2. adresu trvalého  pobytu a 3. vlastnoručný podpis. Ak petíciu organizujete, musíte tiež dbať o to, aby každému bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť (t.j. čo je jej obsahom), aby podpisové hárky boli priebežne číslované a tiež dosledovať, aby na každom podpisovom hárku bolo uvedené Vaše meno, priezvisko, úplná  adresa  trvalého pobytu. Petícia však nie je veľmi efektívnym nástrojom ochrany Vašich práv, ak sa zamýšľaná výstavba nenachádza v bezprostrednej blízkosti Vašej nehnuteľnosti či iných Vašich záujmov. Totiž, len v prípade, že by Vaše „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov mohli byť priamo dotknuté“, ste tzv. účastníkom územného a stavebného konania (§ 34 stavebného zákona). A teda len vtedy máte v zmysle našich zákonov možnosť zasielať pripomienky a námietky k stavbe, odvolať sa voči jej povoleniu a pod.

Zdroj: zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon

Dozvedeli sme sa, že v na okraji našej štvrte mesto postaviť spaľovňu nebezpečných odpadov. Môžeme tento zámer nejako pripomienkovať?

Realizácii väčšiny veľkých projektov, pri ktorých možno predpokladať zásadnejší vplyv na životné prostredie, musí podľa našej legislatívy predchádzať tzv. EIA (Environmental Impact Assessment), t.j. proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Tento zákon oprávňuje zainteresovanú verejnosť presadzovať svoje záujmy a verejné záujmy prostredníctvom občianskej iniciatívy (§ 25), resp. osobitného občianskeho združenia (§ 26). Ide však o relatívne zložitý proces, preto odporúčame predtým kontaktovať našu poradňu, príp. špecializované mimovládne organizácie poskytujúce v tejto oblasti bezplatnú právnu pomoc.

Zdroj: zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

⇨ Právna protikorupčná poradňa