Pod lupou - mesačník o transparentnosti
Vychádza s podporou US AID
Január 2001
Milí priatelia,
Národný program boja proti korupcii sa dostal do fázy prijatia akčných plánov. Aj keď sme na ich vypracovanie čakali takmer rok, s výsledkom nemôžeme byť spokojní. Z plánov mnohých rezortov cítiť nechuť robiť protikorupčné opatrenia, iné sú formálne. Úlohy, že sa prijmú nové zákony bez vymedzenia, aké protikorupčné opatrenia budú obsahovať, v tejto fáze nepotrebujeme. Naopak, potrebujeme vytvoriť tímy odborníkov, ktorí by prišli s návrhmi, ako vyriešiť konflikt záujmov, či ako sfunkčniť systém kontroly, polície, súdov pri postihovaní korupcie. Iba zásadné zmeny a striktné postihy pri podozrení z korupcie môžu presvedčiť občanov, že boj proti korupcii neostal iba papierovou deklaráciou.
Nevysvetlené financovanie vily stálo ministra kreslo
Takmer celodenné rokovanie Republikového výboru SDĽ sa v sobotu skončilo dobrovoľným odstúpením Pavla Kanisa z ministerského kresla. Urobí tak 2. januára 2001. Kanis čelil niekoľkým kauzám, pričom poslednou boli nejasné okolnosti financovania výstavby jeho vily v Bratislave. Cena domu sa predbežne odhadovala na 15 mil. Sk. Na republikovom výbore Kanis opätovne odmietol uviesť meno neznámeho podnikateľa, ktorý mu požičal dva milióny korún na jej stavbu. Minister vysvetľoval jej financovanie aj tipovaním športových výsledkov, kde mal podľa jeho vlastných slov čistý ročný zisk okolo 300 až 400-tisíc korún. SDĽ sa zatiaľ nerozhodla, kto bude Kanisovým nástupcom v kresle ministra. (PRAVDA, 18.12.2000)
Pred vlastným prahom: okamžitá výpoveď dvom pracovníkom NKÚ SR pre porušenie zákona
Predseda NKÚ SR Jozef Stahl dal prostredníctvom obchodného registra preveriť, či zamestnanci NKÚ SR nie sú vlastníkmi, alebo konateľmi súkromných firiem a spoločností. Všetci kontrolóri totiž poberajú príplatky vo výške 25 % platového stupňa za to, že nesmú vykonávať podnikateľskú činnosť. Pri šetrení sa zistilo, že niekoľkí zamestnanci – bývalí štatutári rôznych firiem, hneď po nástupe do úradu požiadali o výmaz z Obchodného registra. Dvaja pracovníci, jeden z nich na vedúcom mieste v štruktúre NKÚ SR, o výmaz nepožiadali. Napriek tomu podpísali čestné vyhlásenie, že nevykonávajú podnikateľskú činnosť, resp. nevlastnia svoju firmu, a poberali 25 %-ný príplatok k mzde. S oboma zamestnancami NKÚ okamžite zrušil pracovný pomer. (PRAVDA, 4. 12. 2000)
Lekárnická komora podá trestné oznámenie
Podľa vyhlásenia prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Štefana Krchňáka, komora disponuje dôkazmi o rozdielnych platbách Všeobecnej zdravotnej poisťovne jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a preto zvažuje podanie trestného oznámenia na predstaviteľov poisťovne za uprednostňovanie iných veriteľov. (SME, 6. 12. 2000)
Podozrenie zo 170-tisícového úplatku
Z prijatia 170-tisícového úplatku je obvinený primár traumatológie Nemocnice s poliklinikou v Nitre 49-ročný MUDr. A. P. Vyšetrovanie preukázalo, že obvinený, pôsobiaci ako súdny znalec z odboru zdravotníctva v odvetví traumatológie, mal 15. marca 2000 prevziať od podnikateľa R. Č. spomínanú sumu. Za túto sumu mal lekár v konaní pred súdom zmeniť svoj posudok v prospech 34 – ročného R. Č. (NÁRODNÁ OBRODA, 14. 12. 2000)
Sudca sa po autonehode zrejme pokúšal podplácať
Piešťanský sudca Juraj G. čelí obvineniu, že pri autonehode zabil 18-ročného cyklistu. Polícia v tejto súvislosti preveruje aj podozrenie z trestného činu podplácania. Po dopravnej nehode sudca údajne jednému zo svedkov ponúkol 10-tisíc Sk za to, že „zabudne“, kto riadil vozidlo. Polícia auto sudcu vypátrala až po siedmich hodinách v Trnave. Za volantom sedela okresná prokurátorka a tvrdila, že vozidlo riadila aj v čase nehody. Svedkovia však jej verziu popierajú. (SME, 17.11. 2000)
TIS informuje:
V dňoch 6. – 7. 12. 2000 sa zástupkyňa TIS, Viera Konová, zúčastnila konferencie zameranej na vytváranie protikorupčných stratégií s využitím medzinárodných skúseností v poľskej Varšave. Veľký záujem odbornej verejnosti vzbudil aj slovenský Národný program boja proti korupcii.
Transparentnosť v zahraničí
(výber z TI Newsletter – Berlín)EURÓPA
FRANCÚSZKO: KORUPČNÉ ŠKANDÁLY V POLITIKED. Perben, bývalý minister z okruhu súčasného francúzskeho prezidenta J. Chiraca, požaduje, aby sa prezident, ako i socialistický premiér L. Jospin verejne vyjadrili ku korupčnému škandálu. Vlečúci sa škandál nabral nový dych potom, čo vzali do väzby M. Roussina, hlavného Chiracovho poradcu počas jeho starostovania v Paríži. Roussina (v súčasnosti prepusteného na kauciu), ako aj jedného člena Socialistickej strany a jedného člena Republikánskej strany vypočúvali v súvislosti s existenciou domnelej schémy straníckeho financovania. Základom boli finančné dary jednotlivcov, ktorí mali v zapätí dostať zákazky na rekonštrukciu školských zariadení. Takto bola prefinancovaná suma asi 28 miliárd frankov.
NEMECKO: ŽELEZNICE VYTVÁRAJÚ ETICKÝ KÓDEX
Nedávne obvinenia z korupcie zamestnanca na manažérskej pozícii viedli Železnice SRN (Deutsche Bahn) k vytvoreniu veľmi prísneho kódexu správania pre zamestnancov železníc. Podľa kódexu nebude možné bez súhlasu nadriadeného prijímať akékoľvek dary, rovnako pozvanie na pracovný obed bude predmetom prísnejšieho posúdenia. Železnice sa taktiež rozhodli vytvoriť pozíciu ombudsmana, ktorý bude prešetrovať akékoľvek záležitosti súvisiace s korupciou alebo so spreneverou peňazí. Ombudsman zamestnancom zaručuje anonymitu.
VEĽKÁ BRITÁNIA: KONIEC POSLANECKEJ OCHRANY V PRÍPADOCH KORUPCIE
Podľa nových vládnych návrhov členovia britského parlamentu nebudú môcť naďalej požívať parlamentné privilégiá v korupčných prípadoch. Ministerstvo vnútra plánuje sprísniť pravidlá týkajúce sa členov parlamentu, pracovníkov vo verejnej správe a v súkromnom sektore. Súdom v Anglicku a Welse budú udelené nové právomoci za účelom riešenia korupčných prečinov spáchaných britskými občanmi a firmami doma aj v zahraničí. Súčasný zákon zahŕňa iba prečiny spáchané v Británii. Súdy budú môcť takisto riešiť korupčné prečiny spáchané cudzincom na území Veľkej Británie.
MAĎARSKO: MAJETKOVÉ PRIZNANIA
Maďarský premiér Viktor Orban v júni minulého roku pre jedno maďarské rádio vyhlásil, že počnúc 1. januárom 2001 zamestnanci štátnej správy, polície, hraničnej stráže a zamestnanci armády budú povinní pravidelne podávať majetkové priznania. Toto nariadenie je súčasťou zákona o štátnej službe, ktorý ešte musí schváliť parlament.
AFRIKA
NIGÉRIA: PREDSEDA PARLAMENTU ODVOLANÝNigérijský parlament hlasoval za odvolanie predsedu parlamentu Chubu Okadigba na základe obvinenia z korupcie. Za odvolanie hlasovalo 81 poslancov a 14 poslancov bolo proti. Po odvolaní podpredsedu senátu Haruna Akubakara a lídra parlamentnej väčšiny Samaila Mammana je Okadigbovo odvolanie na základe impeachmentu už tretím v poradí. Interné vyšetrovanie potvrdilo hrubé zneužitie štátneho úradu vedúcimi predstaviteľmi senátu. Zverejnená správa žiada odvolanie členov predsedníctva senátu a odporúča policajné preverenie ich aktivít. V správe sa uvádzajú obvinenia najvyšších predstaviteľov senátu z hrubého zneužitia moci, flagrantného porušovania zákonov a z osobného obohacovania sa. Predstavitelia najväčších nigérijských odborov pohrozili štrajkom v prípade, ak obvinení predstavitelia parlamentu nerezignujú zo svojich funkcií.
GHANA: SVETOVÁ BANKA ZRUŠILA ÚVER
Svetová banka (SB) odstúpila od poskytnutia pôžičky Ghane na projekt vodnej výstavby v objeme 100 mil. USD z dôvodu podozrenia z korupcie. Odstúpenie od pôžičky je vôbec jedným z najtvrdších postojov Svetovej banky voči korupcii. Predstaviteľ Svetovej banky John Harrold vyčíta viceprezidentovi Ghany Johnovi Atta-Millsovi, že dohoda s americkou spoločnosťou Azurix bola uzatvorená na úplne netransparentnej báze. Transparentnosť projektu bola pritom jednou z kľúčových podmienok SB. Britský Úrad pre medzinárodný rozvoj v reakcii na tieto udalosti sa rozhodol stiahnuť projekt v objeme 30 miliónov USD, ktorý je zameraný na vodnú výstavbu na vidieku. Niektorí analytici sa v tejto súvislosti obávajú vzniku tzv. dominového efektu. Predstavitelia spoločnosti Azurix popierajú tvrdenia tlače, že spoločnosť získala kontrakt na základe úplatku v hodnote 5 miliónov USD.
ÁZIA
MALAJZIA: ÚSPEŠNÁ TITI v Malajzii sa podarilo presvedčiť najvyšších predstaviteľov malajzijského štátu Terrenganu o potrebe prijatia Paktu integrity, upravujúceho konanie v oblasti verejného obstarávania. K dohode došlo po sérii plodných stretnutí s čelnými predstaviteľmi tohto štátu. Štát Terrenganu je už známy svojimi protikorupčnými aktivitami, keď ako prvý malajzijský štát zaviedol inštitút ombudsmana. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa Paktu integrity sú ešte predmetom diskusií. Viac informácií nájdete na internetovej adrese: www.transparency.org.
NÁSTROJE BOJA S KORUPCIOU
Medzinárodná spolupráca v boji proti korupcii
Mnoho ľudí vníma korupciu ako prevažne domáci problém – policajt predáva parkovacie lístky, daňový úradník si nechá platiť za zníženie daňovej povinnosti a pracovníci obecných zastupiteľstiev predávajú povolenia na otváranie obchodov. Nesmieme však zabúdať ani na korupciu presahujúcu hranice jednotlivých štátov, na tzv. medzinárodnú korupciu. „Boj“ proti korupcii je tak potrebné viesť nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni.
V boji proti korupcii na medzinárodnej úrovni sú znepokojujúce najmä anonymné účty vo švajčiarskych bankách. V poslednom období, ako sa šíria „off-shore banking centers“, tzv. daňové raje, sa zvýšil počet miest pre nelegálne peniaze. Napríklad švajčiarska vláda podnikla určité kroky proti najviditeľnejším formám zneužívania švajčiarskeho bankového systému a na odhalenie jeho aktérov. Žiaľ, Švajčiarsko je len jedným z mnohých daňových rajov. A čo ostatné?
Vo väčšine krajín existujú síce zákony o bankovom tajomstve, no v mnohých prípadoch tieto zákony umožňujú klientom vyhýbať sa platbám daní a sú často využívané profesionálnymi poradcami obchodníkov s drogami alebo skorumpovanými úradníkmi.
Jednou z medzinárodných organizácií, ktoré pomáhajú odhaľovať a stíhať obvinených nielen z korupcie, je INTERPOL.
Interpol je komunikačná sieť, ktorá umožňuje rýchle spojenie medzi jednotlivými národnými políciami, výmenu informácií a vzájomné odovzdávanie správ o stíhaných osobách.
Najvýznamnejším protikorupčným nástrojom Interpolu je tzv. proces „červených oznámení“. Pomocou neho polícia upovedomí vedenie Interpolu o stíhanej osobe, o tom, že po zatknutí má byť vydaná do krajiny, v ktorej bude súdená. Po zadržaní stíhanej osoby sa postupuje podľa bežných pravidiel na vydávanie osôb medzi krajinami. Ak neexistuje žiadna úprava vydávania osôb a nie je možné vytvoriť ju ad hoc, bude podozrivá osoba prepustená. Preto je veľmi dôležité, aby sa v krajine prehodnotila adekvátnosť legislatívnej úpravy o vydávaní osôb, aby sa zabránilo tomu, že podozrivé osoby sa môžu uchýliť pod ochranu „bezpečných krajín“. Preto by tiež mala každá krajina zvážiť svoje možnosti v prípadoch, keď je podozrivá osoba v zahraničí. Dokonca, aj keď existujú pravidlá o extradícii, bude musieť krajina, v ktorej je podozrivý stíhaný, preukázať pred zahraničnými súdmi a administratívou, že boli splnené podmienky na vydanie podozrivej osoby. V súčasnosti sa všeobecne uznáva, že internacionalizácia zločinu musí jednotlivé štáty nútiť, aby sa vzdali tradičnej neochoty presadzovať dodržiavanie zákonov iných krajín a v konkrétnych prípadoch si navzájom poskytli pomoc. Preto mnoho krajín smeruje k uzatváraniu formálnych dohôd o medzinárodnej spolupráci, ktoré by mohli prispieť k zníženiu medzinárodnej korupcie. Napr. Rada Európy zaviedla systém vzájomnej právnej pomoci. Na tomto základe 50 krajín Commonwealthu vytvorilo „najkompletnejšiu multilaterálnu dohodu“. V rámci systému Commonwealth, z hľadiska boja proti korupcii, sú do dohody zapracované aj ustanovenia, ktoré sa týkajú medzinárodného zaistenia, zabavenia a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti.
Legislatíva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí
Od roku 1990 sa začali viaceré medzinárodné opatrenia, ktoré odštartovala Iniciatíva finančnej skupiny G7 za účelom kriminalizovať „pranie peňazí, ktoré pochádzajú z pašovania drog alebo z trestnej činnosti“. V dôsledku toho viaceré krajiny OECD zaviedli legislatívu na zisťovanie pôvodu peňazí pomocou bankových systémov. Tieto opatrenia vyžadujú, aby obchodné banky podávali informácie centrálnej banke (kriminálnej rozviedke) a trestným orgánom o vkladoch, ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti. Nie je jasné, či legislatívne a administratívne opatrenia proti praniu špinavých peňazí skutočne budú prispievať k vypátraniu ziskov z korupcie. Krajiny, ktoré sa nepripojili k takýmto dohodám a ktoré môžu byť článkom v reťazci prania špinavých peňazí, by mali zaviesť porovnateľnú legislatívu, ktorá by sa vzťahovala na zisky z korupcie. Pašovanie drog sa dotýka oveľa väčšieho počtu krajín než v minulosti. Je možné očakávať, že v priebehu niekoľkých rokov vznikne medzinárodná konvencia proti multinárodnej korupcii. Takáto konvencia by mala väčší dosah, ak by čo najväčší počet krajín pred jej prijatím zaviedol súvisiacu legislatívu.
Hranice vzájomnej spolupráce v oblasti medzinárodného boja proti korupcii
Zvyčajne nie je možné zo strany jedného štátu poskytnúť spoluprácu inému štátu v záležitostiach, ktoré by za normálnych podmienok nemohli riešiť ani národné vyšetrovacie a trestné orgány. Zvláštne procedúry, metódy vyšetrovania (napr. nútený výsluch) preto nemusia byť v zahraničí k dispozícii.
Vo väčšine krajín predtým, než začnú orgány spoluprácu, súd alebo iný administratívny orgán musí dať vyjadrenie, že je preukázané, „že právne normy a sankcie v krajine, ktorá žiada o spoluprácu, sú takého charakteru, že je to v záujme spravodlivosti, aby boli osoby vydané“. Skúmajú sa i ďalšie okolnosti, ktoré sú predmetom spolupráce (či je používaný súdny postup, či daný akt bol skutočne trestným činom v dobe, keď bol spáchaný).
Oblasť medzinárodnej vzájomnej pomoci je potrebné stále skúmať a analyzovať získané profesionálne skúsenosti. Vo vybavovaní požiadaviek na medzinárodnú spoluprácu zohráva svoju úlohu aj diplomatická služba štátu, aj keď rozpočet polície a ústavné ustanovenia pre postupy v zahraničných stykoch obvykle neumožňujú požadovať zahraničnú pomoc bez obmedzenia.
TÉMA MESIACA
Konflikt záujmov – potreba predchádzať týmto konfliktom
Viaceré teórie sa zaoberajú problematikou záujmov, ich optimalizáciou a agregáciou. Možno konštatovať, že vývoj teoretických konceptov smeruje ku komplexnosti a zdôrazňovaniu etiky, ako aj neformálnych pravidiel rozvoja spoločnosti. Konflikty môžu nastať, ak v oblastiach, kde sa má rozhodovať vo verejnom záujme, dominuje súkromný záujem, resp. ak viaceré skupinové záujmy sú vzájomne kontradiktórne, resp. idú proti záujmom väčšiny spoločnosti.
Politika, pracovníka verejnej správy, netreba chápať ako eunucha, ktorý slúži verejnému dobru, ale ako jednotlivca s vlastnými záujmami na politickom trhu. Vstupom do politiky sa nepremení z jedinca sledujúceho vlastné záujmy na altruistu, sledujúceho verejný záujem. Preto je veľmi významná kontrola politikov a štátu.
Problém politických rozhodnutí vo verejnom záujme vzniká pri rozhodovaní či uprednostniť krátkodobé alebo dlhodobé záujmy a efekty. Individuálnym záujmom samotného politika je udržať sa na politickom trhu, z čoho pramení prirodzená motivácia vyhnúť sa rozhodnutiam, ktoré viažu náklady v súčasnom volebnom období, avšak prínosy možno očakávať až v nasledujúcom období. Niekedy sa ťažko vysvetľuje občanovi, že niektoré nepopulárne kroky vlády, politikov sú nevyhnutné, pričom iné alternatívy sú pre nich horšie a iba odkladajú riešenie.
V prípade konfliktu záujmov je potrebné preskúmať základné etické obavy, ktoré sa na základe ich existencie vynárajú. Totiž rozhodnutia, ktoré nie sú prijaté vo verejnom záujme, majú nepriaznivé dôsledky na blaho spoločnosti, a to jednak nepriaznivé ekonomické, ako aj sociálne vplyvy, a následne majú dosah aj na samotný politický systém. Okrem nárastu korupcie sa uvedený stav z dlhodobého hľadiska prejavuje aj poklesom dôvery vo verejný sektor.
Za primárny cieľ riešenia problematiky konfliktu záujmov a implementácie mechanizmov s ním spojených možno považovať pomoc politikom a pracovníkom vo verejnej službe lepšie slúžiť verejnému záujmu. Jednotlivé mechanizmy sú podpornými nástrojmi a pomáhajú politikom a pracovníkom verejnej správy vo výkone ich povinností a zodpovedností. Dôvodom na implementáciu rôznych mechanizmov je aj snaha zvýšiť úroveň dôvery verejnosti v integritu politikov a pracovníkov verejného sektora. Narastajúca úroveň kontroly verejného sektora, hlavne aktívnymi médiami a mimovládnymi organizáciami, oslabuje dôveru verejnosti vo verejný sektor ešte výraznejšie ako v minulosti. To, čo oslabuje dôveru verejnosti, nemusí byť nevyhnutne pokles etických štandardov, ale narastajúca pravdepodobnosť toho, že sa nedodržanie týchto štandardov odhalí.
Existujú dve hlavné príčiny poklesu dôvery verejnosti vo verejný sektor a v integritu politikov a pracovníkov verejného sektora:
1.realita - na ktorú vplýva neznalosť pravidiel alebo nedodržiavanie poznaných pravidiel;
- je taká, že v mnohých prípadoch dochádza k situácii, keď riziko neetického správania sa, ktoré umožňuje uprednostniť súkromný záujem nad záujem verejný, je veľmi nízke a potenciálny súkromný zisk vysoký. Zároveň dochádza k situáciám, keď nie všetkým verejne činným osobám/pracovníkom vo verejnom sektore je jasné, aké štandardy správania sa od nich očakávajú.
2.percepcia/vnímanie.
Na základe týchto príčin sa v mnohých krajinách začali vytvárať jasné pravidlá pre všetky verejné inštitúcie, tzv. „Rules of Obligation“, teda pravidlá stanovujúce povinnosti. Sú definované pre pracovníkov verejného sektora, aby napr. nevykonávali aktivity, pri ktorých je súkromný záujem v konflikte so záujmom verejným, aby sa zabránilo špekuláciám, aby nepoužívali oficiálne informácie na súkromné účely alebo s cieľom, aby neakceptovali láskavosti od tých, ktorí hľadajú štátne zákazky atď. Je potrebné presne a jasne definovať, čo môže a čo nemôže pracovník verejného sektora robiť, stanoviť povinnosti pre zamestnancov vo verejnej službe, určité zákazy a obmedzenia, ako aj mechanizmus verejnej kontroly nad ich dodržiavaním.
Pri rozhodovaní a správaní sa predstaviteľov verejného sektora je nevyhnutné brať do úvahy, popri uvedených pravidlách stanovujúcich povinnosti, aj tzv. Rules of prudence, teda pravidlá obozretnosti. Tieto požadujú od pracovníkov verejného sektora, „aby sa vyhli všetkým aktivitám, ktoré by mohli viesť k viere, že robia niečo, čo pravidlá podriadenia zakazujú“. Ani tieto pravidlá nie sú dostatočne dodržiavané. Následná percepcia/vnímanie správania sa pracovníkov verejného sektora prispieva k nárastu nedôvery vo verejný sektor. Napr. v prípade, že legislatívci, ministri alebo ostatní pracovníci výkonnej moci rozhodujú o nejakej záležitosti, čo len čiastočne tak, že budú mať z toho súkromný prospech, dochádza k nabúraniu dôvery verejnosti. Rozhodnutie musí byť prijaté výhradne na základe najlepšieho záujmu pre spoločnosť.