Stanovisko Transparency International Slovensko (

v mesiaci február začíname realizovať sériu šiestich seminárov zameraných na problematiku investigatívnej žurnalistiky v spolupráci s Centrom nezávislej žurnalistiky. Cieľom týchto seminárov, ktoré sa budú konať raz mesačne, je za pomoci zahraničného a domáceho experta diskutovať v kruhu žurnalistov o jednotlivých prvkoch investigatívnej žurnalistiky a o slovenských možnostiach ich aplikácie. O programe jednotlivých seminárov, ich priebehu a výstupoch vás budeme pravidelne informovať na našej web stránke.

Zverejnená časť Správy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu v krajských úradoch za rok 1999, obsahuje aj niektoré veľmi zaujímavé zistenia, medzi ktoré patria napr.: Úrad vlády (ÚV) neoprávnene vyplatil paušálne náhrady vedúcemu ÚV, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a štátnym tajomníkom rezortov za viac ako 3 mil. Sk. Navyše mnohé štátne úrady nezmyselne plytvajú peniazmi daňových poplatníkov a dodatočne upravujú aj vnútroorganizačné smernice. Ďalej sa zistilo, že pri zadávaní prác, dodávok a služieb sa postupovalo v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, absentovalo konkurenčné prostredie vzhľadom na efektívne využitie rozpočtových prostriedkov. Zákon o verejnom obstarávaní porušili pritom Krajské úrady (KÚ) v Žiline, Nitre či Prešove (prípad Audi A8 pre prednostu KÚ Jozefa Polačka). Ich kolegovia v Bratislave porušili rozpočtovú disciplínu takmer o 5 miliónov korún (napr. poskytovali preddavky, niekedy až 100 % z predpokladanej ceny dodávky tovarov, pri ktorých nebol v závere roka predpoklad fyzického plnenia). Na ilustráciu, KÚ v Trnave zase platil konateľke súkromnej firmy 10 000 Sk odmien za hodinovú právnu „výpomoc“. (Národná obroda, 5. 1. 2001)

Dvaja bývalí policajti sú obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a prijatia úplatku 50-tisíc korún. Policajná hliadka si na jednej z ulíc Galanty všimla pokazený mercedes bez evidenčných čísel. Šofér sa snažil s autom rýchlo „zmiznúť“ z cesty. Vtedy, akoby náhodou, hliadku mestských policajtov odvolali k inému, údajne naliehavému prípadu. Ešte v ten večer komplici pred policajnú stanicu pristavili iný mercedes rovnakej farby s nefalšovanými evidenčnými číslami okresu Galanta. V aute údajne bola aj obálka s 50-tisíc Sk. Mercedes, ktorý upútal mestských policajtov, pred časom ukradli v Piešťanoch. Na tomto zmätku má podiel aj 29-ročný podpráporčík a 40-ročný kapitán Obvodného oddelenia PZ v Galante, ktorí umožnili podozrivému vodičovi, aby z policajnej stanice telefónom privolal kamaráta s mercedesom s evidenčnými číslami. Dvojica mestských policajtov, ktorá na prípad upozornila, sa kolegami nenechala zmiasť, a tak všetko vyšlo najavo. (Nový čas, 3. 1. 2001)

Bývalý námestník riaditeľa SIS J. Svěchota je obžalovaný z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Mal sa ho dopustiť tým, že rozhodol o prevode nehnuteľného majetku SIS v katastrálnom území Bratislava-Dúbravka. Svěchota údajne nedodržal podmienky ponukového konania na majetok, ktorý bol posúdený ako prebytočný pre tajnú službu a uzatvoril kúpnu zmluvu s fyzickými osobami. Vzápätí mal vypracovať návrh na vklad do katastra s úmyslom previesť tento majetok na seba. (SME, 10. 1. 2001)

Súkromný podnikateľ František Č. z okresu Michalovce ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva istej akciovej spoločnosti uzatvoril 4. 1. 1999 so Správou štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR zmluvu o skladovaní rezerv kŕmnej pšenice a kŕmnej kukurice v skladových priestoroch firmy v Michalovciach. Od februára do 15. júna 2000 dal neoprávnene - bez súhlasu SŠHR SR v rozpore so zmluvou a so zákonom - pokyn prepracovať časť zverenej pšenice a kukurice do kŕmnych zmesí. Tie potom bez vedomia a súhlasu SŠHR SR predal a zásoby nedoplnil. Svojím konaním spôsobil SR v zastúpení SŠHR SR škodu takmer za 11,4 mil. Sk a ohrozil osobitne sledovaný záujem štátu. (PRAVDA, 10. 1. 2001)

- TIS vydala publikáciu Jiřího Vlacha a Juraja Nemca: Verejné obstarávanie v USA a Európskej únii.

- TIS začína vo februári realizovať sériu 6 seminárov zameraných na investigatívnu žurnalistku v spolupráci s Centrom nezávislej žurnalistiky.

Predseda spoločnosti OM Gruppen, pôsobiacej v oblasti informačných technológií, Olof Stenhammar je podozrivý z pokusu podplatiť členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV) dva dni pred určením miesta konania letných OH v roku 2004. Podozrenia sa objavili v tlači pred dvoma mesiacmi počas vstupu OM na londýnsku burzu. OM vlastní a riadi štokholmskú opčnú burzu. Pán Van Der Kwast, ktorý otvoril oficiálne vyšetrovanie, poukazuje na sumu 53,335 britských libier, ktorá bola v roku 1997 pretransferovaná zo súkromného účtu pána Stenhammara na účet poradenskej firmy. Túto firmu si najala komisia pre kandidatúru mesta Štokholm (Stockholm bid committee) dva dni predtým, ako MOV hlasoval, aby sa OH 2004 konali v Aténach, a nie v Štokholme.

OECD chce prispieť k medzinárodnej spolupráci v boji proti úplatkárstvu a korupcii. V decembri minulého roka sa konalo stretnutie členov Riadiacej skupiny na vytvorenie tzv. Protikorupčnej siete (ACN). Na stretnutí bol prijatý akčný plán, ktorý definuje poslanie a cieľ projektu. Podľa dokumentu poslaním ACN je sprostredkovať výmenu informácií a skúseností z národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovne. Kooperácia sa má zjednodušiť prostredníctvom internetovej stránky ACN riadenej OECD, pričom bude spájať jednotlivé regióny s vládami, donormi, mimovládnymi inštitúciami, podnikateľskými kruhmi, odbormi a médiami. V texte sa ďalej uvádza, že sieť by mala umožniť jej účastníkom skvalitniť využitie zdrojov a vyhnúť sa duplicite činnosti a práce v presadzovaní protikorupčného úsilia. Informácie o protikorupčnej sieti možno nájsť na adrese www.nobribes.org.

Novovymenovaná prezidentka Gloria Arroyo považuje za jednu z priorít rýchle odstránenie korupcie z vládnej politiky krajiny. Prezidentka bola uvedená do úradu potom, čo masové protesty občanov proti exprezidentovi Josephovi Estradovi destabilizovali situáciu v krajine. Estrada bol obvinený z rozsiahlej korupcie, z prijímania miliónových úplatkov od ilegálnych syndikátov a zo zneužívania fondov. Situácia sa vyhrotila pred menovaním novej prezidentky. Filipínska armáda však svoju podporu exprezidentovi Estradovi stiahla. Hrozba krvavého konfliktu presvedčila predstaviteľov armády, aby sa pripojili k rýchlo sa rozširujúcej opozícii vedenej Gloriou Arroyo. Tá by mala zastávať prezidentský úrad do konca Estradovho volebného obdobia do roku 2004.

Berlínska TI vyzvala marockého premiéra A. el Youssofiho na preverenie prípadu Mustafa Adiba. Kapitán Adib bol v roku 1998 vyzvaný svojimi nadriadenými, aby sa podieľal na ilegálnom predaji paliva na leteckej základni v južnom Maroku. Po odmietnutí spoluúčasti oznámil túto činnosť veliteľstvu ozbrojených síl. Na základe nasledujúceho vyšetrovania dôstojníci zapletení v korupčnej afére boli odsúdení a prepustení z armády. Kapitán Adib bol však taktiež prepustený. Preto podal podnet na civilný súd, kde žiadal o anulovanie vojenského disciplinárneho konania. Súd jeho žiadosti nevyhovel, načo Adib v decembri 1999 reagoval článkom vo francúzskom denníku Le Monde. Nasledujúci deň bol zatknutý, po čom nasledoval vojenský tribunál. Vo februári nasledujúceho roka bol za zatvorenými dverami odsúdený na päť rokov za „porušenie disciplíny“ a „ohováranie armády“. Medzi sudcami, ktorí vyniesli verdikt, bol aj veliaci dôstojník, na ktorého Mustafa Adib predtým podal sťažnosť. Po odvolaní sa na Najvyšší súd vojenský súd zmiernil trest na dva a pol roka. V súčasnosti bolo podané druhé odvolanie.

TI - Paraguay v súčasnosti monitoruje proces privatizácie troch verejných inštitúcií v krajine. Proces bol pribrzdený pomalým procesom schvaľovania potrebnej legislatívy. TI - Paraguay predpokladá možné riziká a ostré diskusie vzhľadom na práva zamestnaneckých asociácií, ktorých sa to týka. Dúfa, že tieto legislatívne boje nevyústia do rovnakých problémov, aké sa objavili v Hondurase, kde potenciálni investori stratili záujem i ponuky a predbežné ceny spoločností, ktoré sú v konkurze, sa výrazne zmenili. Pre Paraguay by to malo vážne následky, pretože vláda nemá dostatok finančných prostriedkov na záchranu týchto spoločností.

TI - Panama uskutočnila svoj prvý pokus porovnať ceny, keď sledovala nákupy balíka základných liekov realizovaných štátnou inštitúciou pre sociálne zabezpečenie (Social Security Institute). Projekt je súčasťou väčšieho programu na zvýšenie transparentnosti v oblasti obstarávania tejto dôležitej verejnej inštitúcie. Cieľom je vytvorenie zoznamu, ktorý by mal slúžiť na porovnávanie cien rovnakých liekov zakúpených v rozličných inštitúciách. Tento experiment v niektorých prípadoch poukázal na výrazný rozdiel v cenách, ako aj na administratívne chyby vo vnútri samotnej Social Security Institute. Štúdia ukazuje, že sa mohlo ušetriť vyše 30 mil. USD, ak by sa boli tieto rozdielnosti odstránili.

Pakt integrity je nástroj vyvinutý v deväťdesiatych rokoch organizáciou Transparency International, ktorý má v súvislosti s bojom proti korupcii pomôcť subjektom štátnej správy, súkromnému sektoru a občianskej spoločnosti skvalitniť uzatváranie verejných zmlúv. Pakty integrity umožňujú prehĺbiť dôveru verejnosti v jednotlivé procesy, ako aj v štátnu správu všeobecne. Využitie PI je spojené s uzatváraním zmlúv, kde na jednej strane vzťahu je ústredný, komunálny alebo miestny orgán štátnej správy, jeho organizačné zložky alebo podnik vo vlastníctve štátu, na druhej strane sú súkromné organizácie alebo ich sprostredkovateľské firmy uchádzajúce sa o získanie kontraktu.

Pakt integrity bol vyvíjaný a modifikovaný organizáciou Transparency International na báze rozsiahlych diskusií s národnými orgánmi a inštitúciami, na medzinárodnej úrovni s inštitúciami ako Svetová banka, Ázijská rozvojová banka, Medzinárodná finančná spoločnosť (IFC), UNDP, Medzinárodná obchodná komora, s národnými pobočkami TI a ďalšími mimovládnymi organizáciami.

Úloha PI je v obmedzení úplatkárstva, ktoré vzniká vo vzájomnom vzťahu medzi objednávateľom a dodávateľom. Ďalej sa snaží obmedziť vysoké náklady a negatívne vplyvy (napr. nedôveru, protekcionizmus) vznikajúce pri uzatváraní zmlúv s inštitúciami verejnej správy. Pakty integrity zakladajú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán.

Svojou pôsobnosťou zahŕňa viacero oblastí. Uzatvárané zmluvy sa môžu týkať plánovania, úpravy, výroby, inštalácie alebo prevádzky aktív vo vlastníctve štátu, privatizácie štátnych aktív, vydávania licencií a koncesií a v neposlednom rade poradenských, technických, finančných alebo administratívnych služieb. Ak je to možné, pakt by mal zahŕňať všetky činnosti spojené s uzatvorením kontraktu - od predbežného výberu uchádzačov, cez ponukovú a kontraktačnú fázu až po implementáciu a uzatvorenie kontraktu. Jednotlivým inštitúciám verejnej správy či súkromným organizáciám vyplývajú z PI určité záväzky:

Na základe Paktu integrity sa verejné inštitúcie pri uzatváraní verejných kontraktov zaväzujú:

Je potrebné, aby sa vytvorilo fórum, na ktorom by mohli zástupcovia občianskej spoločnosti diskutovať o krokoch úradov súvisiacich s kontraktom. V súčasnosti predstavuje takmer ideálnu platformu internet. Efektívnym nástrojom sú aj verejné odpočty činnosti (hearingy).

Právo na informácie, ich slobodné získanie a šírenie patrí medzi základné ľudské a občianske práva. S informáciami sa človek môže slobodne a zodpovedne rozhodovať. Bez nich sa stáva ovládateľný a ľahko manipulovateľný. V Slovenskej republike bolo právo na informácie garantované vo federálnej Listine základných práv a slobôd a následne v Ústave SR, avšak neexistoval právny predpis, ktorý by jednoznačne ustanovil podmienky, spôsob a postup prístupu k informáciám. Prelom nastal prijatím už dlho medializovaného zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2001. Vniesol svetlo a jasné pravidlá do vzťahu medzi občanom a verejnou správou v oblasti prístupu k informáciám.

Zákon o slobode informácií zdôrazňuje, že na prístup k informáciám má právo každý. Nie je podstatné, či žiadateľom je fyzická alebo právnická osoba, osoba so slovenským štátnym občianstvom, bez štátneho občianstva alebo cudzinec. Dôležité nie je ani to, či žiadateľ dovŕšil 18 rokov alebo nie. Žiadateľ v žiadosti nemusí uvádzať žiadny dôvod alebo záujem, prečo informáciu potrebuje.

Podľa hesla „čo nie je tajné, je verejné“ je verejná akákoľvek informácia, ktorej zverejnenie iné právne predpisy výslovne nevylučujú, a ktorú má povinná osoba k dispozícií (informácia nachádzajúca sa niekde na úrade).

Nezverejňujú sa informácie týkajúce sa štátneho, služobného, bankového, daňového a obchodného tajomstva, ako ani informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, informácie odovzdané úradu bez právnej povinnosti, informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, informácie chránené ako duševné vlastníctvo, zverejňované povinnou osobou na základe osobitného zákona, a napokon informácie o mieste výskytu chránených druhov rastlín a živočíchov, nerastov a skamenelín, ak hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie.

Zákon ustanovuje rozsiahlu skupinu subjektov povinných na žiadosť a z vlastnej iniciatívy poskytovať informácie. Medzi povinné osoby (PO) patria: štátne orgány, obce a mestá, právnické alebo fyzické osoby, ktorým zákon zveril vo vymedzenom rozsahu právomoc rozhodovať o určitých právach a povinnostiach, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené štátom alebo obcou, právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátom alebo územnou samosprávou a hospodáriace s verejnými financiami, resp. nakladajúce s majetkom štátu alebo obce.

Občan si môže sám zvoliť spôsob, akým o informáciu požiada - písomne, ústne, telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom, pričom musí uviesť štyri náležitosti:

V prípade ich neúplnosti PO bezodkladne vyzve žiadateľa, aby žiadosť doplnil, poučí ho, ako je potrebné žiadosť doplniť, a stanoví najmenej 7–dňovú lehotu na doplnenie. Žiadosť je podaná dňom oznámenia PO. Na vyžiadanie úrad potvrdí podanie žiadosti a odhadne predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácií. Po posúdení žiadosti úrad má päť možností: informáciu sprístupní, odkáže žiadateľa na už zverejnený údaj, postúpi žiadosť inej osobe (v prípade, ak informáciu nemá k dispozícii, a vie, kde ju možno získať), nesprístupní informáciu alebo neurobí nič.

Opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o odmietnutí je odvolanie podané do 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty určenej na vybavenie žiadosti. Rozhodnutie môže byť preskúmané súdom.

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám má žiadateľom uľahčiť a zrýchliť získavanie informácií, a tak vytvoriť prehľad o fungovaní a hospodárení štátu, jeho inštitúcií a orgánov, o nakladaní s verejnými financiami pochádzajúcimi z našich daní a odvodov. Zákon zaviedol jasné a jednotné pravidlá a postupy pri sprístupňovaní, resp. nesprístupňovaní informácií.

Informácie sa poskytujú bezplatne s výnimkou úhrady materiálnych nákladov, t.j. spojených s nákladmi na zhotovenie kópie a odoslaním informácie. Právnická osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť.

Podrobné informácie týkajúce sa uvedenej problematiky je možné nájsť v publikácii Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: príručka pre predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, ako aj na on-line stránke www.infozakon.sk.