Stanovisko Transparency International Slovensko (

Pod lupou - mesačník o transparentnosti
Vychádza s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti a US AID

premiér Slovenskej republiky - Mikuláš Dzurinda sa zúčastnil diskusného fóra nazvaného Korupcia verzus Lobing. Okrem iného uviedol, že rozšírenie korupcie predražuje štátne projekty o 25 až 30 percent a viac. Zároveň oznámil, že v priebehu najbližších dní predloží verejnosti na diskusiu Národný program boja proti korupcii, ktorého prvý pracovný návrh bol pripravený v spolupráci s CPHR - TIS. Do pripomienkovania sa môžete zapojiť aj vy, pričom pracovný návrh programu sa nachádza na našich stránkach.

Stavebníctvo a zbrojársky priemysel sú hospodárskymi odvetviami, ktorých predstavitelia najviac a najčastejšie prijímajú úplatky pri prideľovaní kontraktov. K tomuto záveru dospela Transparency International na základe rozsiahleho prieskumu, ktorý realizoval renomovaná organizácia Gallup International. Korupcia v uvedených oblastiach bola hodnotená nasledovne: 0 predstavuje vysokú úroveň vnímanej korupcie, pričom 10 predstavuje nízku úroveň vnímanej korupcie v príslušnom sektore. Osobitne zarážajúce je, že sa v poslednej dobe, podľa uvedeného prieskumu, zvyšuje výška úplatku. Beztrestnosť bola popri nízkych platoch uvádzaná ako hlavná príčina korupcie.

USIA sa v roku 1998 spýtala obyvateľov strednej a východnej Európy do akej miery sa podľa ich názoru zapájajú verejní činitelia do prijímania úplatkov a celkovej korupcie. Výsledky vypracovanej správy:

Žiadosť o súhlas s trestným stíhaním Krajčiho za prijímanie úplatku

Do NR SR bola doručená žiadosť o vyslovenie súhlasu s trestným stíhaním poslanca za HZDS G. Krajčiho. Podľa vyšetrovateľa je G. Krajči podozrivý zo spáchania trestného činu prijímania úplatku v čase, keď bol ministrom vnútra. V auguste 1996 požiadal občan Ján T. prostredníctvom svojho brata G. Krajčiho o pomoc pri získaní licencie na obchodovanie s dlhopismi FNM pre firmu Goldfin Invest, s.r.o., Bratislava. Krajči mal za vybavenie požadovať finančnú sumu 4,5 mil. Sk. (Pravda, 25.1.2000)

- Dňa 17. 1. 2000 TIS v spolupráci s mesačníkom Nonprofit uskutočnilo diskusné fórum pod názvom Korupcia verzus Lobing. Bohatá účasť a mediálne pokrytie svedčia o záujme verejnosti o uvedenú problematiku. Z príspevkov, ktoré tam odzneli, bude spracovaný buletín.

- TIS vyhlásilo súťaž o najlepšiu esej na tému Transparentnosť, etika, morálka očami mladých. Bližšie informácie nájdete na tu.

- TIS pripravuje protikorupčný manuál pod názvom „Národný systém integrity“.

Vo väzbe na Protikorupčnú konvenciu OECD a potrebné zmeny v legislatíve signatárskych krajín zverejnilo Protikoupčné oddelenie OECD na svojej webovskej stránke zmeny v programe previerok jednotlivých krajín. V prehľade na február bolo Francúzsko nahradené Švajčiarskom. Ďalšími krajinami, ktoré budú vo februári preverované sú Mexiko a Slovenská republika. Bližšie informácie nájdete na internetovskej adrese:
http://www.oecd.org/daf/nocorruption/selfschedule.htm

Svetová obchodná organizácia (WTO) organizovala v septembri minulého roka sympózium s názvom „Hospodárska súťaž a multilaterálny obchodný systém: dialóg s občianskou spoločnosťou.“ Sekretariát WTO zverejnil sumár niektorých prezentovaných prednášok, medzi ktorými je aj príspevok Petra Eigena zo sekretariátu Transparency International s názvom „Hospodárska súťaž, efektívna hospodárska správa a rozvoj“. Materiál poukazuje na spojenie medzi medzinárodným bojom proti korupcii a prácou WTO v oblasti hospodárskej súťaže. Podľa Eigena by WTO mala hrať vedúcu úlohu v boji proti korupcii, lebo je jedinou medzinárodnou organizáciou, ktorá sa zaoberá globálnymi pravidlami obchodovania.

Miestna pobočka TI v Paname podpísala s Národným inštitútom sociálnej bezpečnosti (CSS – Caja de Seguridad Social) dohodu, účelom ktorej je zvýšiť transparentnosť a predchádzať korupcii vo verejnom obstarávaní. Dohoda, ktorá bola podpísaná v novembri minulého roka, obsahuje množstvo konkrétnych opatrení zameraných na predchádzanie korupcii v CSS. Medzi opatreniami je napr. vytvorenie databázy medicínskeho materiálu a iných výrobkov požadovaných CSS, ktorá bude pravidelne publikovaná.

FORJA, chilská národná pobočka Transparency International, bola vybratá ako inštitúcia pre koordináciu workshopu na protikorupčnom konvente Organizácie amerických štátov (OAŠ). OAŠ organizuje celkovo dvanásť workshopov v rozličných krajinách Latinskej Ameriky. Účastníci týchto podujatí budú identifikovať nevyhnutné právne zmeny a zároveň navrhnú stratégiu implementácie týchto zmien. Súčasne bude prebiehať monitorovací proces, ktorého cieľom je sledovať ochotu vlád riadiť sa danými odporúčaniami.

Peter Rooke (TI Austrália) a Michael Wiehen (TI Nemecko) navštívili v decembri minulého roka Hong Kong, aby vypracovali nezávislý posudok pre TI o efektívnosti protikorupčných opatrení pri výstavbe nového letiska. Jednalo sa o projekt v hodnote 20,6 mld. USD, ktorý okrem samotného letiska zahŕňal výstavbu cestnej a železničnej infraštruktúry, prístavného tunela atď. Všetci zúčastnení - oddelenie na prevenciu korupcie ICAC, vláda, súkromní vlastníci projektu a konzultanti - ochotne spolupracovali a poskytovali potrebné informácie. Záver misie potvrdil, že kombinácia protikorupčného prostredia v Hongkongu a prijaté obstarávacie procesy vyústili do bezkorupčného projektu.

Gratuláciu víťazovi volieb v Malajzii, vládnej strane Barisan Nasional, využila TI Malajzia na obrátenie pozornosti vlády na pokračujúce negatívne národné a medzinárodné vnímanie krajiny. Zároveň navrhla niektoré reformy na zníženie korupcie v tejto krajine. Je medzi nimi o.i. návrh verejnej deklarácie majetku všetkých ministrov a premiéra, ako aj členov ich rodín, návrh na vytvorenie nezávislej protikorupčnej agentúry, ako aj opatrenia na transparentnosť vo verejnom obstarávaní a v privatizácii.

Ako ďalší krok treba vytvoriť malú jednotku zodpovednú za registráciu účastníkov, poskytovanie dostupných informácií a príjem informácií od zainteresovaných strán.

Po ukončení prípravná fázy, by mala osoba zodpovedná za koordináciu VH vytlačiť program VH. Tento program musí obsahovať minimálne:

• zoznam rečníkov
• čas vyhradený pre každého účastníka
• všeobecný program aktivít, vrátane prestávok.

• poskytnúť každému účastníkovi rovnaký čas na prezentáciu.
• vyhnúť sa debatám a prezentáciám, ktoré nie sú spojené s náplňou VH.
• pomôcť účastníkom držať sa témy pri prezentáciách.
• pripraviť stručné zhrnutie obsahujúce popis výsledkov verejného VH.
• umožniť nezávislý monitoring a účasť.

Ak sú všetky organizačné náležitosti splnené a vyjasnené môže sa prejsť k samotnému procesu VH.

Reprezentanti firiem
V prípade reprezentantov firiem alebo iných organizácií je podmienkou, aby dostatočne preukázali postavenie a pomery firiem. Odporúča sa, aby účastníci doručili svoje údaje písomne. Tie sú následne založené do administratívneho spisu.

Monitorovací subjekt
Monitorovaciemu subjektu je umožnený voľný prístup ku všetkým informáciám spojeným s VH. V stanovenom čase má každý prístup nielen k návrhu vlády, ale aj k názorom účastníkov. Pred VH je možné pozorovať mnoho ľudí, ako si prezerajú dokumenty prezentované účastníkmi. Najaktívnejšími v tomto smere by mali byť žurnalisti, ktorým by mal byť tak isto zabezpečený neobmedzený prístup k informáciám.

Vyvrcholenie VH
Vyvrcholením VH je prezentácia jednotlivých návrhov (ponúk, rešiení). Prezentácia prebieha pred nezávislými expertmi, konzultantmi, predstavitelmi podnikov, verejnými činiteľmi, obchodnými združeniami atď. Každému účastníkovi je poskytnutý čas na prezentáciu svojho názoru napr. max. 5 minút. Treba upozorniť, že už predtým každý doručil svoj názor aj písomne. Účasť na VH slúži na zdôraznenie a objasnenie ich pozícií pre celú verejnosť. Publicita VH je posilnená priamym TV a rozhlasovým prenosom niektorých prezentácií.

Záver
Na záver VH sa môže povoliť dodatočná časová lehota (napr. 48 hodín) pre tých, ktorí mali záujem podať záverečné (last-minute) písomné stanovisko. Po uplynutí tejto doby začne skupinka nezávislých expertov analyzovať dokumenty, preskúmavať a pripravovať záverečný report, ktorý je priložený k administratívnemu spisu. Na záver je vhodné uskutočniť jednoduchú anketu (dotazník) na zhodnotenie vnímania procesu verejnosťou a účastníkmi.

Výsledok
Výsledkom je kvalifikované rozhodnutie prijaté oprávnenou osobou. Rozhodnutie profituje z vyššej legitímnosti a to na základe skutočnosti, že sa ešte pred prijatím nejakej voľby zohľadnia rôzne pohľady a tým sa v konečnom dôsledku predíde podozreniu zo zaujatosti rozhodnutia.

V dnešnej dobe už nehýbu svetom iba peniaze, ale predovšetkým všeobecne panujúci a rýchlo sa rozširujúci hlad po informáciách. Informácia, teda každý údaj majúci výpovednú hodnotu bez ohľadu na spôsob a formu jeho spracovania, ktorý je čitateľný, počuteľný alebo ináč vnímateľný, sa stala hodnotou, ktorú mnohí vyvažujú cenou zlata. V demokratickej spoločnosti je prístup k informáciám považovaný za nástroj budovania vzájomnej dôvery medzi verejným sektorom a občanom. Občanovi totiž umožňuje podieľať sa na správe vecí verejných a zároveň sa dáva daňovému poplatníkovi do rúk možnosť monitorovať a kontrolovať činnosť verejného sektora.

Na Slovensku žijeme v spoločnosti, ktorá sa nachádza v procese transformácie na trhovú ekonomiku, v spoločnosti ktorá buduje svoje demokratické štruktúry. Jednou z podstatných bariér brániacich v transformácii Slovenska na rozvinutú demokraciu tkvie aj v informačnom deficite o aktivitách verejného sektora. Právo na prístup k informáciám spadá pod základné ľudské, občianske a politické práva zakotvené v Ústave SR i v mnohých medzinárodných dokumentoch. Každému občanovi prislúcha právo informácie vyhľadávať, prijímať a rozširovať. Navyše existuje povinnosť, vzťahujúca sa na štátne orgány a orgány územnej samosprávy informácie poskytovať. Napriek tomu, že garantom práva na informácie je Ústava SR, dodnes nemáme zákon, ktorý by tento fakt uviedol do platnosti a každodenného života občanov.

Publicita sa oprávnene doporučuje ako liek ma hospodárske a spoločenské neduhy. Hovorí sa, že slnečné svetlo je najlepším dezinfekčným prostriedkom, dodajme, že elektrické svetlo je tým najlepším policajtom.
zdroj: Source Book, TI, 1996

Občanovi prináleží právo uchopiť iniciatívu do vlastných rúk a žiadať informácie, ktoré sú predmetom jeho záujmu a to priamo od orgánov verejnej moci. A práve táto skutočnosť je hlavnou príčinou potreby vzniku dobrého zákona o prístupe k informáciám. Pre prijatie takéhoto zákona je vytvorená najoptimálnejšia pôda, pretože každý si uvedomuje jeho nevyhnutnosť. Všetci z vlastných skúseností veľmi dobre vieme, že absencia informácií na určitých miestach spôsobuje vhodnú klímu pre parazitujúceho červíka – korupciu idúcu ruka v ruke s klientelizmom. Ako ukazuje Index vnímania korupcie (ang. Corruption Perception Index - Transparency International), v krajinách s vysokou mierou transparentnosti je zákon o slobodnom prístupe k informáciám už dlhšiu dobu v platnosti a napomáha občanovi podieľať sa na kontrole verejných prostriedkov, čím sa zvyšuje transparentnosť celého verejného sektora a naopak znižuje jeho korupcia. Takýto zákon má teda aj protikorupčný, preventívny charakter.

Problematikou tvorby zákona sa zaoberá viacero skupín, či už vládnych alebo mimovládnych organizácií. Jedným z mediálne najfrekventovanejších mien v tejto oblasti je meno poslanca J. Langoša, ktoré sa vzťahuje k jednému z návrhov zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tento návrh stavia na princípe: „čo nie je tajné, je verejné“. Občanovi, podľa návrhu J. Langoša, prináleží právny nárok na akúkoľvek informáciu, okrem tej, ktorá je v právnom poriadku vymedzená ako tajná (štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, ochrana osobných údajov, obchodné tajomstvo a majetkové pomery). Lehota sprístupnenia informácie musí umožniť občanovi dostať sa k nej ešte v čase, keď ju potrebuje. Návrh J. Langoša preto stanovuje 10-dennú lehotu a len v odôvodnených prípadoch ju možno predĺžiť na 20 dní. Informácie by mali byť sprístupňované buď na základe žiadosti občana, alebo, v prípade ak sa jedná o zásadné či o často požadované informácie, by tieto mali byť sprístupňované na internete, pre jeho maximálnu dostupnosť z akéhokoľvek miesta, počas 24 hodín denne.

Legislatívna rada vlády (LRV) odporučila vláde SR nesúhlasiť s uvedeným návrhom J. Langoša. Podľa vyjadrení LRV má tento návrh veľa legislatívnych nedostatkov.

Zostáva dúfať, že po vzájomných dialógoch dospejú tvorcovia jednotlivých návrhov a ostatní zainteresovaní ku všeobecnému konsenzu, ktorý dá pozitívny impulz pre prijatie tak významného zákona ako je zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

Sektor	Rozsah korupcie
stavebníctvo a verejné práce	1.5
zbrojársky priemysel	2.0
plynový a energetický priemysel	3.5
priemysel (vrátane baníctva)	4.2
zdravotníctvo/sociálne práce	4.6
telekomunikácie, pošta	4.6
civilné letectvo	5.0
bankovníctvo a financie	5.3
poľnohospodárstvo	6.0

krajina	úplatky
Slovensko	79%
Poľsko	69%
Maďarsko	67%
Česká republika	67%
Bulharsko	67%