Stanovisko Transparency International Slovensko (

v mnohých analýzach stavu korupcie na Slovensku sa hovorí o prepojení ekonomickej a politickej moci, o toku peňazí zo štátnych firiem do súkromných vreciek či kás politických strán. Jedným z riešení zameraných na zvýšenie transparentnosti v štátnych firmách bolo stanovenie povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní (č.263/1999 Z.z.). Slovenské elektrárne, a.s., však aj so súhlasom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) tak nepostupovali. Zákony o verejnom obstarávaní sú postavené na princípoch hospodárnosti, efektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, etiky a morálky a za základnú metódu obstarávania vyhlasujú súťaž. Prejav snahy nepostupovať pri obstarávaní podľa zákona o verejnom obstarávaní, nemusí, ale môže, vyjadrovať záujem neuplatňovať tieto všeobecné princípy. Všetky stanoviská ÚVO aj s vecným a právnym odôvodnením (rovnako ako jeho rozhodnutia o námietkach s odôvodnením) by mali byť verejnosti verejne dostupné tak, aby sa umožnila aj verejná kontrola. Ako totiž ukazuje aj tento prípad Slovenských elektrární, a.s., nekontrolovaná moc nás občanov môže stáť veľmi veľa ….

Ústredné daňové riaditeľstvo (ÚDR) SR v Banskej Bystrici začiatkom novembra prvýkrát zverejnilo centrálny zoznam daňových dlžníkov. Zoznam neobsahuje konkrétne sumy daňových nedoplatkov, avšak ide o dlžníkov, ktorých nedoplatky presahujú u fyzickej osoby 500 tis. Sk a u právnickej 5 mil. Sk. Zoznam je tiež vložený do najnovšieho čísla periodika Ekonomický a právny poradca. Podľa informácií TRENDU v zozname daňových dlžníkov figuruje celkom 1 490 fyzických a 879 právnických osôb. Povinnosť zverejňovať tento zoznam uložilo ÚDR SR zákon č. 511/1992 § 23 o správe daní a poplatkov. (TREND, 15.11.2000)

Riaditeľ sekcie správy a legislatívy štátneho podniku Stredoslovenské energetické závody (SSE) Róbert Király je podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra podpredsedom predstavenstva súkromnej akciovej spoločnosti SITA. Z toho vyplýva, že je štátnym a zároveň aj súkromným manažérom. Na otázku prečo neodišiel z funkcie podpredsedu predstavenstva spoločnosti SITA, keď išiel robiť manažéra do SSE, Király odpovedal, že od apríla 2000 sa valné zhromaždenie spoločnosti SITA neuskutočnilo a jeho odstúpenie z predstavenstva musí potvrdiť aj valné zhromaždenie. Keďže jeho vzdanie sa funkcie podpredsedu predstavenstva nenadobudlo právoplatnosť a jeho meno stále figuruje v obchodnom registri, možno toto konanie označiť za klasický konflikt záujmov. (SME, 15.11.2000)

Za rozhodnutím chráneného svedka Alexandra H. stiahnuť výpoveď v prípade Mikuláša Č. stojí, podľa denníka Pravda, úplatok od osoby blízkej M.Černákovi. Ako uviedol zdroj rádia Twist, polícia disponuje nahrávkou, na ktorej táto osoba ponúka Alexandrovi H. za zmenu výpovede jeden mil. Sk. Viacerí predstavitelia rezortu Ministerstva vnútra SR sa však pri potvrdení tejto informácie odvolali na služobné tajomstvo. (PRAVDA, 3.11.2000)

Exposlanec NR SR a mestský poslanec Peter Ďuračka podal príslušnému okresnému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa budovy, v ktorej sídli KDH. Podľa jeho zistení existujú dve rôzne vyhotovenia zmluvy o odpredaji budovy spoločnosti Maana blízkej KDH. Zároveň vyslovuje domnienku, že jedno z nich vzniklo dodatočne. Obe vyhotovenia sú síce datované 29.7.1997, no v prvom z nich je kúpna cena vyššia o znalcom stanovenú hodnotu šiestich garáží. Tie však neboli predmetom uznesenia, ktoré predtým schválilo mestské zastupiteľstvo (MZ). Upozornil na to aj katastrálny odbor vo svojom rozhodnutí 22.10.1997 o prerušení konania. Vtedajší primátor P. Kresánek mal neskôr poskytnúť katastrálnemu odboru čestné vyhlásenie o splnení podmienok uznesenia MZ, hoci sa tak v skutočnosti nestalo, a vďaka dodatku k zmluve, o ktorom poslanci nevedeli, Maana získala od exprimátora ďalšie úľavy . (PRAVDA, 3.11.2000)

- Dňa 31.10. 2000 TIS uskutočnilo stretnutie s občanmi Rožňavy na základe pozvania OZ Subsidia, ktoré sa venuje boju proti korupcii v tomto meste.

- V dňoch 8. – 12. 11. 2000 sa zástupkyňa TIS, Viera Konová, zúčastnila workshopu s protikorupčnou tematikou v Bulharsku.

30.októbra 2000 sa v Zürichu dohodla skupina najväčších svetových bánk (ABN, AMRO Bank, Barclays Bank, Banco Santander Central Hispano, S.A., The Chase Manhattan Private Bank, Citibank, N.A., Credit Suisse Group, Deutsche Bank AG, HSBC, J.P.Morgan, Société Générale a UBS AG) na základných pravidlách zameraných proti praniu špinavých peňazí, ktoré budú platiť pre medzinárodné súkromné banky. Nové pravidlá boli vyhlásené uvedenými bankami a Transparency International. Predpokladajú však, že počet bánk akceptujúcich nové pravidlá narastie.

Maďarský minister poľnohospodárstva J. Torgyán si stavia luxusnú vilu. Len pozemok ho stál vyše 50 mil. forintov a trojpodlažná vila ho pravdepodobne vyjde na 120 mil. forintov. V roku 1998, keď všetci poslanci museli urobiť majetkové priznanie, manželia Torgyánovci neuviedli, že by mali na kontách takúto veľkú sumu. V ich priznaní figuruje jeden byt, jedna chata a „obstarožný žigulík“. Ak si k tomu pripočítame ministerské výplaty, poslanecké odmeny a honoráre za vedenie strany, nestačili by ani na pozemok, nieto na stavbu veľkej vily.

Úrad generálneho prokurátora zaviedol horúcu linku, na ktorú môžu občania hlásiť podozrenia z korupcie. Je to výzva pre občanov, aby pomohli pri odhaľovaní skorumpovaných úradníkov, zamestnancov polície, prania špinavých peňazí a úplatkárstva. Vyšetrovatelia uvádzajú, že Úrad generálneho prokurátora garantuje anonymitu odkazov tejto linky a ochranu svedkov. Všetky odkazy sa stanú predmetom vyšetrovania. Aj keď sa v rámci republík bývalého Sovietskeho zväzu Moldavsko považuje za jednu z krajín s najväčšou korupciou, počas desiatich rokov jeho nezávislosti sa ani jeden prípad neskončil pred súdom.

V júni tohto roku schválil senát v Puerto Ricu nový návrh zákona o financovaní volebnej kampane. Tento zákon upravuje pravidlá a spôsoby poskytovania darov od podnikov, odborov a iných asociácií/združení. Takisto zakazuje anonymné sumy presahujúce 50 US$.

Americké spravodajstvo (ang. US intelligence community) prevádzkuje prísne tajnú databázu medzinárodných prípadov úplatkárstva. Táto databáza obsahuje mená zahraničných spoločností, ktoré núkajú úplatky za účelom vyhrať medzinárodné kontrakty. Takisto obsahuje zoznam stoviek kontraktov v hodnote stoviek miliárd US$, ktoré za posledných 14 rokov smerovali nie k vyššej cenovej ponuke, ale k vyššiemu úplatku. V roku 1998 Americké spravodajstvo zistilo, že približne 60 dôležitých medzinárodných kontraktov v hodnote 30 miliárd US$ ovplyvnili úplatky.

Japonský najvyšší bankový regulátor Kimitaka Kuze rezignoval po odvysielaní správ v japonských médiách, ktoré uviedli, že počas jeho poslaneckého pôsobenia vo vláde za Liberálno-demokratickú stranu (LDS) prijímal úplatky. Tie údajne prevzal od banky Mitsubishi Trust vo forme poplatkov za poradenstvo, ktoré boli vyplácané od roku 1983 do roku 1996. Finančné prostriedky prijal aj od stavebnej firmy Daikyo, čo mu malo pomôcť pri "verbovaní" členov do LDS.

Filipínsky prezident Estrada vyzval verejnosť, aby mu pomohla v "absolútnej vojne" proti korupcii a aby v prípade podozrenia z korupcie neváhala a oznámila páchateľa príslušným orgánom. "Aby boli preventívne opatrenia efektívne, musí pre páchateľa existovať adekvátny trest," povedal Estrada. Takisto tvrdí, že korupcia v súťažných ponukách a hodnoteniach vládnych kontraktov často spomaľuje implementáciu vládnych projektov. Prezident zdôraznil, že súťažiaci, ktorých ponuky neboli prijaté, sa obracajú na súd, čo vedie k dočasným obmedzujúcim príkazom, ktoré niekedy zväzujú vládne projekty na roky. Pozoruhodné však je, že v súčasnosti je sám Estrada obvinený z korupcie.

Guvernér Indonézskej centrálnej banky Syahril Sabirin bol zatknutý za pokus o zneužitie fondov banky Bali na politické účely. Hovorca ministra spravodlivosti uviedol, že po päťhodinovom výsluchu pána Sabirina sa potvrdilo podozrenie z jeho účasti na tejto machinácii.

Pred niekoľkými rokmi sme si ani nevedeli predstaviť, že bude možné vykonávať také úkony ako je podanie daňového priznania, komunikácia s miestnymi úradmi, objednávanie tovaru, posielanie dokumentov, preplácanie faktúr prostredníctvom počítača – internetu.

V súčasnosti mnohé krajiny pripravujú a prijímajú zákony týkajúce sa elektronického podpisu a s tým spojeného obchodovania cez internet. Celý tento systém prispeje k väčšej transparentnosti procesu a komunikácie jednotlivých občanov s verejnými inštitúciami. Elektronické obchodovanie zároveň výrazným spôsobom ovplyvní systém verejného obstarávania.

Vďaka zákonu o elektronickom podpise bude mať doklad v elektronickej podobe s elektronickou šifrou (s tzv. elektronickým podpisom) rovnakú právnu váhu ako v súčasnosti používané papierové a vlastnoručne podpísané dokumenty. Do elektronickej podoby sa tak bude dať previesť aj celá korešpondencia medzi podnikmi, odberateľmi a, čo je dôležité v oblasti transparentnosti a čiastočnej eliminácie korupcie, aj medzi viacerými úradmi štátnej správy. Akceptovanie elektronického podpisu je však iba základ pre tvorbu ďalšej legislatívy týkajúcej sa elektronického obchodu (e-obchod). Cieľom tohto zákona je tak aj odbúranie mnohokrát komplikovaného styku s byrokraciou úradov.

Zákon o elektronickom podpise, ktorý je prvým krokom k reálnemu výkonu obchodov cez internet v zmysle smerníc Európskej únie, je na Slovensku stále iba v štádiu návrhu (návrh zákona je zverejnený na internetovej stránke www.economy.gov.sk). Predpokladalo sa, že tento zákon vstúpi do platnosti od budúceho roku. V týchto dňoch sa však na Slovensku opäť rozprúdila búrlivá diskusia, týkajúca sa návrhu nového zákona. Napríklad, ako uviedol denník SME, podpredseda legislatívnej rady Ladislav Scholcz sa domnieva, že prvého januára nemôže zákon vstúpiť do platnosti okrem iného aj vzhľadom na problémy a rozporné stanoviská, ktoré sa vyskytli. Zásadné pripomienky vznieslo Ministerstvo vnútra SR, Úrad vlády, ale aj Úrad pre aproximáciu práva, ktorý konštatoval, že „návrh nie je v súlade s európskou legislatívou“ (v máji vydala Európska únia smernicu, podľa ktorej vypracujú jednotlivé členské krajiny národné zákony o e-obchode).

Aj keď bude daný zákon schválený a vstúpi do platnosti, je tu ešte mnoho ďalších bariér zabraňujúcich jeho využívanie (napr. počet používateľov). Podľa aktuálnych odhadov sa k internetu v súčasnosti dostane len 10 až 12% obyvateľstva, teda najbonitnejšia časť. Problémom donedávna bolo aj platenie, prepojenie bankových systémov so systémami e-obchodu. Ďalšou bariérou je, podľa ľudí podnikajúcich prostredníctvom internetu, nedôvera v e-obchod a s ním spojenú virtuálnu platbu (virtuálne peniaze).

Od 1. októbra nadobudol účinnosť zákon o elektronickom podpise v Českej republike, ktorá sa tak stala prvou krajinou v rámci strednej a východnej Európy, v ktorej je z právneho hľadiska zrovnoprávnená elektronická a klasická forma podpisu. Vydávanie el. podpisov budú zabezpečovať spoločnosti so štátnymi licenciami. Tie po overení totožnosti záujemcu vydajú disketu s programom, ktorý umožní občanovi vytvoriť si doma osobný kód. Pri jeho použití na podpísanie el. správy je, na rozdiel od podpisu na papieri, zaručená nielen autenticita odosielateľa, ale aj to, že podpísaný dokument nebol pozmenený inou osobou.

Odštartovali tu aj vstupný projekt využitia elektronického podpisu – možnosť podávať daňové priznania pre cestnú daň prostredníctvom internetu. Vďaka el. podpisu možno vyrubenú daň aj priamo zaplatiť.

Vo východnej Európe sa najviac obchoduje cez internet v Čechách a Maďarsku. Podľa očakávaní Gartneru v roku 2000 objem e-obchodu dosiahne približne 300 mil. USD a do konca roku 2004 14,6 mld. Sk.

Objem obchodov prostredníctvom internetu neustále rastie. Kým v roku 1998 dosiahnutý objem v rámci e-obchodu predstavoval 49 mld. USD, v roku 2002 by to podľa odhadov malo byť až 1 454 mld. USD.

Krajina	Objem v r. 2000	Objem v r. 2004
Nemecko	$ 12,1 mld.	$ 317 mld.
Veľká Británia	$ 11,7 mld.	$ 235,6 mld.
Holandsko	$ 5,7 mld.	$ 91,6 mld.
Francúzsko	$ 2,7 mld.	$ 121,7 mld.
Švajčiarsko	$ 2,2 mld.	$ 48,7 mld.

Letenky	87%
Bankové služby	89%
Platenie účtov	67-71%
Životné poistenie	50%
Distribúcia softwaru	97-99%

Spoločnosť je charakteristická zložitou štruktúrou záujmov jej členov, medzi ktorými existujú početné väzby, vnútorné interakcie a často aj konflikty. Záujmy jednotlivých subjektov sú kľúčové z hľadiska pochopenia organizácie spoločnosti, politiky, ale aj vzťahu občanov a štátu a systému motivácie v spoločnosti.

Osobné záujmy – grupujú sa do záujmov skupín (napr. profesionálnych, vekových). Pretože presadiť spoločenský záujem viacerých jednotlivcov sa darí skôr, spoločenské záujmy sa niekedy organizovane presadzujú pomocou loby.

Verejné záujmy – delegované individuálne záujmy, ktoré by mali odrážať konsenzus väčšiny. Možno ich definovať aj ako také záujmy, ktoré tí, čo svedomito vykonávajú moc, považujú za najvhodnejšíe pre všeobecné blaho spoločnosti. Môžeme sa na ne pozerať aj ako na záujmy, ktoré chcú uspokojiť všetci alebo väčšina spoločnosti, záujmy, ktoré sa nedajú v zložitejších spoločenských systémoch zabezpečiť individuálne (napr. bezpečnosť) a možno ich považovať za externality, resp. verejné statky, ktoré zabezpečuje štát. Obsah pojmu „verejný záujem“ determinujú aj kultúrne rozdiely.

Základným predpokladom demokratickej vlády v štáte je to, že daná vláda je odvodená z ľudu – vzniká na základe vôle ľudu, ktorému slúži. Ľudia delegujú výkon určitých funkcií trom zložkám verejnej moci – výkonnej, legislatívnej a súdnej. V demokratických spoločnostiach existujú mechanizmy, ako sa delegovanie realizuje a kontroluje, sú vytvorené politické mechanizmy a štruktúry verejnej správy. Tí, ktorí pracujú v jednotlivých zložkách verejnej moci, však získajú moc nad právami a slobodami jednotlivcov, preto sa vyžaduje, aby bol výkon pridelených právomocí realizovaný vo verejnom záujme. Verejná správa je tak poverená realizovať verejný záujem.

Rozhodovanie o veciach verejných nemusí deformovať iba nepoctivosť vlády, politikov a pracovníkov verejnej správy, ale súvisí to s celkovým mechanizmom fungovania verejnej správy a zásahmi štátu. Je mnoho príkladov neúspešných vládnych programov a paradoxných výsledkov, keď snaha riešiť trhové zlyhanie viedla k neželaným efektom a ku vzniku netrhových zlyhaní. Príčiny súvisia s nasledujúcimi skutočnosťami:

Ak v oblasti, kde sa má rozhodovať vo verejnom záujme, dominuje súkromný záujem, resp. ak viaceré skupinové záujmy sú vzájomne kontradiktórne, resp. idú proti záujmom väčšiny spoločnosti, môže nastať KONFLIKT.