Stanovisko Transparency International Slovensko (

Korupcia vo verejnej správe súvisí nielen s legislatívou, pravidlami ale do značnej miery ju ovplyvňujú aj neformálne pravidlá (zvyky, tradície, zdieľané hodnoty). Posledný prieskum agentúry GfK zameraný na názory občanov na verejnú správu ukazuje, že občania nemajú k verejnej správe dôveru, pociťujú neurčitosť pravidiel pri vybavovaní vecí, nadradený vzťah zo strany úradníkov, majú málo informácií o svojich právach. A práve to je priestor pre korupciu, ktorú občania považujú za bežný spôsob vybavovania vecí. Preto by reforma verejnej správy mala obsahovať aj etickú reformu, budovanie etickej infraštruktúry vo všetkých zložkách verejnej moci.

Poradca premiéra tunelárom?
Splnomocnencom premiéra Dzurindu pre zahraničné investície je Ing. A.S. Dňa 26. 1. 2000 bol A.S. predsedom dozornej rady Liptostavu, a.s., predtým aj Mäsokombinátu Novum Nové Zámky a priviedol obe spoločnosti tam, kde sú. Mäsokombinát je v konkurze, hoci rok pred príchodom Ing. A. S. dosiahol zisk. Liptostav už nič nevlastní, všetko je prevedené na tretie osoby. Denník PRÁCA vlastní doklady, že za spoločnosťami, ktoré spôsobili krach Mäsokombinátu Novum stál ako konateľ práve Ing. A. S. (PRÁCA, 9.6.2000)

Daňových úradníkov obvinili z podvodu
Košickým kriminalistom sa podarilo odhaliť trojicu mužov, ktorí podvodom získali pre istú košickú s.r.o. vyplatenie nadmerného odpočtu DPH za august 1998 v hodnote 14 582 134 Sk. Vyšetrovateľ dvoch z nich obvinil aj z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, pretože obaja boli v tom čase pracovníkmi Daňového úradu Košice 4. (NÁRODNÁ OBRODA, 13.6.2000)

Stále hľadajú vinníka
Bankový dohľad dodnes nezistil, kto nesie zodpovednosť za vytvorenie približne 300 nových účtov v prvých dňoch nútenej správy v Slovenskej kreditnej (SKB). Doterajším šetrením sa zistilo aj to, že najviac protiprávne vytvorených účtov bolo v centrále SKB na Námestí SNP v Bratislave. (PRAVDA, 20.6.2000)

Škandál s honorármi
Revízna komisia preveruje účtovnú agendu futbalového zväzu. Podľa informácií denníka Pravda sa nezákonne obohacovala jedna z profesionálnych pracovníčok SFZ. Rozhodcovia pre medzištátne a pohárové zápasy dostávajú svoj honorár priamo na svoje meno. Pracovníčka zväzu však pre nich vyberala honoráre aj z domácej zväzovej pokladnice a odvádzala ich do jediného - vlastného - vrecka. Rozhodcovia o tom nemali ani tušenia a dotyčná osoba mohla takto získať až vyše 2 miliónov Sk. (PRAVDA, 10.7.2000)

Prvá obeť aféry s hmotnými rezervami
Ján Odzgan (SDK) oznámil, že odchádza z funkcie predsedu Správy štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) z dôvodu neúnosného tlaku a kvôli tomu, že sa stal objektom súperenia viacerých lobistických skupín. Aféra hmotných rezerv vstúpila prvý krát do povedomia verejnosti prostredníctvom úniku tajných informácií zo správy SIS o korupčných praktikách špičiek SŠHR. V súčasnosti je celá aféra predmetom záujmu Úradu finančnej polície PZ SR. (NÁRODNÁ OBRODA, 4.6.2000)

- 4. júla 2000 TIS uskutočnila seminár pre študentov stredných škôl, na ktorom prednášali S.Szomolányi, P.Lukáč, E.Sičáková, O.Gyarfášová a D.Zemanovičová.

- Agentúra GfK realizovala pre TIS prieskum verejnej mienky občanov na verejnú správu.

6. júna 2000 Kanada ratifikovala Konvenciu štátov Severnej a Južnej Ameriky zameranú na boj proti korupcii(ďalej len Konvencia). Ratifikáciu Konvencie oznámil minister zahraničných vecí Kanady na zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie amerických štátov (OAS) v Ontáriu. Konvencia obsahuje súbor zákonov proti korupcii, ktorých súčasťou je aj povinnosť definovať korupciu ako trestný čin. Podpísanie protikorupčnej konvencie v roku 1996 dvadsiatimi šiestimi krajinami bolo úspešným medzníkom v boji proti korupcii na americkom kontinente. Kanada je 19. krajinou, ktorá ju ratifikovala.

V marci t. r. R. Richardson, riaditeľ Národnej banky Nového Zélandu, verejne prezentoval v Paraguaji skúsenosti s reformou verejného sektora na Novom Zélande. Prezentácia sa stretla s veľkým záujmom širokej verejnosti a početne boli zastúpené i médiá. Oblasť reformy verejného sektora vrátane privatizácie početných štátnych podnikov sa stala v Paraguaji kontroverzne diskutovanou témou.

Na fóre o privatizácii a Pakte Integrity za účasti Transparency International (TI) – PNG sa dostali pod lupu plány vlády odpredať štátny majetok. Premiér PNG predstavil vládnu privatizačnú politiku. Zástupcovia TI Nemecko a TI Kolumbia prezentovali Pakt Integrity a jeho pokusné pracovné návrhy, ktoré boli vypracované v PNG. Zároveň bol prijatý koncept Paktu Integrity, ktorý vyžaduje, aby sa podnikatelia v oblasti obecných objednávok zaviazali neponúkať úplatok.

V apríli t. r. prijali predstavitelia TI pozvanie od štyroch európskych ministrov do Maastrichtu na konferenciu nazvanú: „Úloha bilaterálnych darcov v boji proti korupcii“. Na konferencii sa diskutovalo aj o požiadavkách na darcov ako napr. byť transparentnými a zodpovednými voči svojim partnerom v tranzitívnych a rozvíjajúcich sa krajinách. Z konferencie vyplynulo, že reforma skorumpovaných inštitúcií by mala spadať pod mandát a kompetencie rozvojových organizácií. Potreba reformy bude zároveň hlavnou témou chystanej, v poradí už 10-tej Medzinárodnej protikorupčnej konferencie. Maastrichtská konferencia mala zároveň aj virtuálnu podobu. Možno ju nájsť na internetovej stránke:
www.worldbank.org/devforum/forum_utstein.html

Chorvátsky prezident a premiér vyjadrili svoju podporu pre novovzniknutú pobočku Transparency International Chorvátsko. TI Chorvátsko spustilo svoju činnosť do chodu úspešnou tlačovou konferenciou. Predstavitelia verejného sektora, súkromné spoločnosti ako aj široká verejnosť vyjadrili záujem podporovať aktivity TI Chorvátsko.

TI Grécko a starosta mesta Piraeus zorganizovali dvojdňový seminár pre vedúcich predstaviteľov mestskej samosprávy. Predstavitelia TI Grécko prezentovali konkrétne návrhy protikorupčnej prevencie. Na seminári boli v hojnom počte zastúpení aj predstavitelia médií. Prizvaný bol aj M. Wiehen, riaditeľ TI Nemecko, ktorý prednášal na tému protikorupčnej prevencie v mestskej samospráve a o prevenčných mechanizmoch vrátane Paktu Integrity.

Nemecké právo týkajúce sa dane z príjmu právnických osôb sa konečne zmenilo tak, aby nebolo možné odčítať úplatky z daní. Nový zákon, ktorý bo prijatý v marci 1999, hovorí: „príjem nemôže byť znížený o platby“, ktoré sú nelegálne na základe trestného práva alebo iného zákona, ktorý definuje poplatky.

26.apríla t.r. odhlasoval bulharský parlament zákon zameraný na zvýšenie transparentnosti a zodpovednostných mechanizmov. Na základe tohto zákona totiž vypracuje Najvyšší kontrolný úrad predlohu deklarácie príjmov a výdavkov, ktoré budú musieť povinne vypĺňať prezident, premiér, ministri, poslanci, vyšší štátni úradníci a sudcovia. Vyplnené deklarácie budú zverejnené v médiách. Schválenie zákona sa uskutočnilo vo veľmi vhodnom čase, keďže sa permanentne znižuje dôvera verejnosti vo verejnú správu. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnil Gallup International, až 52% obyvateľov Bulharska nedôveruje verejnej správe, čo je oproti roku 1997, kedy nedôveru vyjadrilo 25%, značný nárast.

ZJEDNODUŠENIE VYBAVOVANIA PODNIKATEĽSKÝCH
FORMALÍT
(RIEŠENIE Z PORTUGALSKA)

Na jednej strane nikto nemôže nahradiť podnikateľa pri vybavovaní jednotlivých podnikateľských formalít potrebných v procese vzniku /v SR §62 Obch. zákonníka/ firmy, jej zmeny /v SR §68 Obch. zákonníka/ alebo jej zániku /v SR §63 Obch. zákonníka/. Podnikatelia tak zvyknú chodiť od úradu k úradu a zháňať rôzne potvrdenia alebo licencie potrebné na jej založenie /v SR §57 Obch. zákonníka/*. Na druhej strane takýto proces stojí dosť peňazí, času ako aj trpezlivosti. Prieskumy Svetovej banky poukazujú na priamu väzbu medzi časom stráveným na úradoch a korupciou v tej ktorej krajine.

Je tak na vláde zamyslieť sa nad spôsobom zjednodušenia uvedených procesov tak, aby sa vytvorila priateľská a príjemná klíma pre jednotlivé firmy. O uvedené sa pokúsili v Portugalsku. V tejto krajine vytvorili špeciálne agentúry tzv. Centrá podnikateľských formalít (ďalej len CPF), ktorých cieľom je poskytovať podnikateľom informácie, ako aj podporovať flexibilnosť procesov týkajúcich sa vzniku, zmeny a zániku firiem a s tým spojených formalít.

• v CPF nájdete sekretariát (tzv. front – desk), pobočku Národného registra právnických osôb, úrad notára, pobočku daňového úradu, pobočku sociálnej poisťovne, úrad na registráciu firiem a pobočku banky. Jednotlivé úrady sa zodpovedajú svojím materským organizáciám a manažér centra koordinuje prácu.

• CPF spája pod jednu strechu pobočky všetkých vyššie uvedených úradov. Tým sa podnikateľom umožnilo kontaktovať všetky potrebné autority zapojené do vzniku firmy, zmeny stanov a do ďalších s tým spojených procedúr na jednom mieste, ktoré je spoločne koordinované cez sekretariát. Tok papierov a materiálov medzi jednotlivými úradmi a nimi poskytovanými službami zabezpečujú pracovníci sekretariátu, ktorými sú hlavne právnici. Tí sú zodpovední hlavne za poskytovanie služieb spotrebiteľom.

• tento systém umožňuje založiť obchodnú spoločnosť na základe troch návštev centra:
- pri prvej návšteve podnikatelia žiadajú certifikát deklarujúci možnosť použiť nimi vybraté meno firmy ako aj provizórny identifikačný preukaz obch. spoločnosti,
- pri druhej návšteve dochádza k rezervácií dátumu pre založenie firmy,
- pri tretej návšteve dochádza k vzniku firmy – vykoná sa zápis s notárom, spoločnosť oznámi daňovému úradu, že začína podnikať, registruje sa na sociálnej poisťovni, žiada o zápis do obchodného registra a získava definitívny identifikačný preukaz obch. spoločnosti.

• došlo k optimalizácii toku byrokracie, výrazne sa znížil čas potrebný na ukončenie všetkých procedúr bez zmeny zákonov,
• priemerný čas na vznik spoločnosti sa znížil na 11 dní,
• podnikatelia sú spokojní a zároveň nie sú zaťažení dodatočnými platbami. To znamená, že ak sa podnikateľ rozhodne postúpiť proces v CPF neplatí dodatočné platby.

1. Zákon rozoznáva založenie a vznik spoločnosti. Prvé je založenie, ktoré predstavuje uzavretie spoločenskej zmluvy, čo je v podstate veľmi nenáročný úkon. Problematickým na Slovensku je vznik spoločnosti, čo znamená zápis do obchodného registra, teda deň, ku ktorému spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra. Tento zápis na Slovensku trvá viac ako 3 mesiace a preto podnikatelia na obchodnom registri uplácajú, aby sa ich konanie urýchlilo. V Portugalsku sa toto konanie skrátilo na 11 dní.

2. Podľa Obch. zákonníka rozoznávame vznik, zmenu a zánik spoločnosti. Pred vznikom je ešte založenie a pred zánikom je ešte zrušenie. Právne relevantné je však vznik, zmena a zánik.

DOHOVOR OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách

Od začiatku 90. rokov viedol stupňujúci tlak na politikov k tomu, že sa problematikou korupcie začali zaoberať aj viaceré medzinárodné organizácie. Prvýkrát venovalo pozornosť otázke korupčných praktík v medzinárodných obchodných transakciách Valné Zhromaždenie OSN v roku 1975. Odvtedy prijali medzinárodné inštitúcie celý rad opatrení týkajúcich sa výhradne alebo čiastočne korupcie.

Jednou z najvýznamnejších opatrení bolo prijaté v roku 1997 na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Je ním DOHOVOR O BOJI S PODPLÁCANÍM ZAHRANIČNÝCH VEREJNÝCH ČINITEĽOV V MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH TRANSAKCIÁCH, ktorý nadobudol účinnosť vo februári 1999.

Rámcový dohovor upravuje štandardy 29 krajín OECD a piatich nečlenských krajín (Slovensko, Bulharsko, Argentína, Brazília a Chile) postupom a skúsenostiam USA s ich dvadsať rokov uplatňovaným zákonom o zahraničných korupčných praktikách (Foreign Corruption Practices Act). Súčasne sa snaží odstrániť rozdielne pravidlá „hry“ v potláčaní cezhraničnej korupcie, ktoré boli živnou pôdou pre úplatkárstvo využívané firmami napr. na získavanie zahraničných kontraktov spojených s verejným obstarávaním. Dohovor OECD je zameraný iba voči podplácajúcemu, nevyžaduje teda trestný postih zahraničného verejného činiteľa ani vtedy, ak by si úplatok pýtal. Tento problém Dohovor odsúva do budúcnosti a ponecháva ho na vôľu jednotlivých krajín. Dohovor má 34 signatárov. Jeho ratifikácia však zatiaľ nebola realizovaná v 13 krajinách. Medzi takýmito krajinami sú napr. aj Francúzsko, Taliansko či Holandsko, ktoré patria medzi najväčších exportérov na svete. Mnohým krajinám sa pri implementácií Dohovoru vyčítajú viaceré nedostatky, ide napr. o Japonsko či veľkú Britániu.

Podplácanie zahraničného verejného činiteľa v medzinárodných obchodných transakciách je v SR trestným činom od 1. septembra 1999, keď nadobudol účinnosť zákon č. 183/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na príprave dohovoru sa podieľala aj SR, ktorá sa zároveň stala aj signatárskym štátom v decembri 1997. NR SR ratifikovala Dohovor vo februári minulého roka. Aj Slovensko patrí medzi krajiny, ktorej sa vyčítajú nedostatky pri implementácií Dohovoru. V niektorých znakoch je trestný čin podplácania zahraničného verejného činiteľa upravený v § 161b Trestného zákona (TZ) užšie oproti definícii Dohovoru.

V jednom bode sa dokonca novela TZ odchyľuje od samotnej preambuly Dohovoru. Dohovor žiada trestnosť podplácania, ak sa úplatok poskytne, ponúkne alebo sľúbi nielen verejnému činiteľovi či preňho, ale aj keď sa poskytne, ponúkne alebo sľúbi pre „tretiu stranu“. Táto „tretia strana“ verejnému činiteľovi nenáležitú výhodu neodovzdáva, nie je sprostredkovateľom a ani na podplácaného nepôsobí. Tento problém bol predmetom rokovaní pri zavádzaní Dohovoru najmä v súvislosti s poskytovaním úplatkov politickej strane. Problém bol odsunutý do budúcnosti a v súčasnosti sa plne odráža v nedostatočnej úprave financovania politických strán v SR. Ďalej OECD pokladá za problémový „inštitút účinnej ľútosti“ a neexistenciu trestno-právnej zodpovednosti právnických osôb.

„Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáležitú výhodu v súvislosti s výkonom jeho úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného obchodu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom. Odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potresce, ak spácha takýto čin ako člen organizovanej skupiny alebo ak získa takýmto činom prospech veľkého rozsahu (prospech veľkého rozsahu stanovuje TZ na sumu 1 800 000 Sk)“