Pod lupou - mesačník o transparentnosti
Vychádza s podporou US AID
Apríl 2001
Milí priatelia,
v procese decentralizácie okrem zjavných pozitív existujú aj riziká. O nich je potrebné diskutovať, analyzovať ich a hľadať riešenia tak, aby sa ich prípadný negatívny dopad minimalizoval. Ako ukazujú skúsenosti z uskutočňovania decentralizácie v starších demokraciách, jedným z rizík tohto procesu je zvýšenie korupcie. Rovnako ako štátna správa aj samospráva môže byť potenciálne ovládaná záujmovými skupinami. Úradníci sa zodpovedajú samospráve, ale prospech z ich programov môže byť ovládaný záujmovými skupinami, ktoré kontrolujú miestnu vládu. V podmienkach Slovenskej republiky je potrebné poukázať na to, že výkon pridelených funkcií samosprávam sa tak isto nevyhol korupcii. Tolerancia občanov voči uvedeným fenoménom je dosť veľká aj na miestnej úrovni. Proces decentralizácie by mal byť preto sprevádzaný ďalšími formálnymi zmenami zameranými na zvýšenie transparentnosti, etiky, kontroly a občianskej angažovanosti na úrovni samospráv
Za pridelenie bytu po neplatičovi bol poskytnutý úplatok
Za prijímanie úplatku od 23 občanov vo výške viac ako 450-tisíc korún je obžalovaný riaditeľ Okresného stavebného bytového družstva v Trebišove Ing. Koloman K. Ako to všetko prebiehalo? „Povedal som mu, že mu dám 100-tisíc korún, ak mi pridelí nejaký takýto byt,“ povedal jeden z aktérov. „Riaditeľ sľúbil, že byt dostaneme. Keď sme však uvideli zdevastovaný byt, bolo nám na zúfanie.“ 30-ročný Trebišovčan dal šéfovi bytového družstva dvakrát po 10-tisíc korún, ale aj tak sa k sľúbenému bytu nedostal. Poradil mu to vraj jeden pán na chodbe družstva. (Nový čas, 28. 2. 2001)
Za slobodu ponúkol úplatok tridsaťtisíc
Pri rutinnej cestnej kontrole v obci Zelené policajti zaistili Poltárčana Jána K., podozrivého z majetkovej trestnej činnosti. Po ceste na policajné oddelenie Ján K. ponúkol za svoju slobodu tridsaťtisíc Sk, pričom celý obnos zveril službukonajúcemu policajtovi. Ten celú sumu prevzal a zaistil ako dôkazný materiál. Ján K si tak okrem predchádzajúceho obvinenia svojím nočným „pokusom“ zadovážil aj obvinenie z podplácania. (Nový čas, 13. 3. 2001)
Proti úplatkom vlani bojovali úspešnejšie
Počet trestne stíhaných osôb za trestné činy spojené s korupciou sa v roku 2000 zvýšil oproti roku 1999 dvojnásobne. Celkovo bolo za tieto trestné činy ukončené trestné stíhanie voči 105 osobám, z čoho 91 bolo obžalovaných a 67 odsúdených. Za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody bolo v minulom roku ukončené trestné stíhanie voči 41 osobám, obžalovaných bolo 38 a odsúdených 24 osôb. Za trestný čin podplácania bolo ukončené trestné stíhanie voči 62 osobám, z čoho 52 bolo obžalovaných a 43 odsúdených. Za nepriamu korupciu boli stíhaní dvaja, jeden bol obžalovaný a zatiaľ nik nebol odsúdený. Stopercentný nárast počtu trestne stíhaných a obžalovaných osôb pripisuje zástupkyňa riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry Eva Mišíková sčasti antikorupčným programom, predovšetkým však väčšej aktivite polície. (Nový čas, 28. 2. 2001)
Sudkyňa stíhaná za zneužitie právomoci verejného činiteľa
Poslanci Národnej rady SR súhlasili s trestným stíhaním sudkyne Okresného súdu vo Vranove nad Topľou Ruženy Vaškovej obvinenej z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Tohto trestného činu sa mala dopustiť v kauze vydania exekútorského príkazu na predaj cenných papierov - 34 percent akcií a. s. Transpetrol Bratislava, čím bola spoločnosti spôsobená majetková ujma vo výške 2,18 miliardy Sk. Je podozrenie, že konala na návrh obchodníka s cennými papiermi, ktorý tak chcel odstrániť prekážku na prevod akcií. (Národná obroda, 2. 3. 2001)
TIS informuje:
- 9. 3. 2001 sa v Paríži uskutočnilo stretnutie predstaviteľov OECD so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorého sa zúčastnili aj E. Sičáková a D. Zemanovičová.
- 14. 3. 2001 TIS v spolupráci s Centrom nezávislej žurnalistiky uskutočnila workshop na tému Investigatívny prístup k získaným informáciám, prvky investigatívnej žurnalistiky.
Transparentnosť v zahraničí
(výber z TI Newsletter – Berlín)EURÓPA
BELEHRAD: VYVEZENÉ ZLATO MÔŽE POTOPIŤ MILOŠEVIČANezávislá agentúra BETA uviedla, že belehradský prokurátor prikázal polícii prešetriť informácie, podľa ktorých Miloševič predal medzi 21. septembrom a 2. novembrom minulého roku 173 kilogramov zlata do Švajčiarska. Zisk z predaja spomínaného zlata bol údajne prevedený na kontá neidentifikovateľných spoločností sídliacich v Grécku a na Cypre. Podľa hovorkyne Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Florence Hartmannovej však začiatok vyšetrovania neovplyvňuje povinnosť Belehradu odovzdať Miloševiča do Haagu. „Príkaz belehradského prokurátora nemení postoj ICTY voči Miloševičovi“, zdôraznila pre BBC Hartmannová.
UKRAJINA: KORUPCIA NA UKRAJINE
Podľa oficiálnych údajov štátnych štatistík Ukrajiny je v rámci kategórie korupcie uvádzané iba úplatkárstvo a špinavé peniaze, zatiaľ čo korupcia medzi vysokými funkcionármi sa ignoruje. Na základe týchto zdrojov je ťažké ohodnotiť reálny stupeň korupcie. Okrem toho to vedie k porušovaniu zákona a zneužitiu súdnych konaní. Napríklad v regióne Charkov na Ukrajine orgány, ktorých úlohou je implementácia zákonov, odhalili v minulom roku vyše 170 zločinov týkajúcich sa úplatkárstva, avšak súdne pojednávania sa uskutočnili iba v 71 prípadoch. Zlyhanie vládneho programu boja proti korupcii primälo občiansku spoločnosť riešiť problém korupcie. Napríklad koalícia mimovládnych organizácií Sloboda výberu (Freedom of Choice Coalition) vytvorila a začala realizovať Národný protikorupčný program.
VEĽKÁ BRITÁNIA: RoBIN COOK ZAPLETENÝ DO ŠKANDÁLU OKOLO VÝVOZU ZBRANÍ
Ministra zahraničných vecí Robina Cooka obvinil jeden z novinárov BBC, že klamal pred Dolnou snemovňou v kauze vývozu zbraní do Sierry Leone. Robin Cook mal údajne prístup k parlamentnej správe o tejto téme ešte v čase pred jej oficiálnym zverejnením a pokúšal sa vraj ovplyvňovať novinárov, aby o nej nepísali negatívne. Ak sa obvinenie potvrdí, premiér Tony Blair by sa mal podľa Daily Telegraphu zachovať k ministrovi zahraničných vecí rovnako, ako nedávno k ministrovi pre Severné Írsko Petrovi Mandelsonovi - teda požiadať ho, aby opustil kabinet. Správy v ostatných denníkoch sa väčšinou sústreďujú na oficiálne stanovisko ministerstva zahraničných vecí, ktoré takéto obvinenie odmietlo.
ÁZIA
ČÍNA: ČÍNA SA USILUJE O TRANSPARENTNEJŠÍ PRÁVNY SYSTÉMV snahe vytvoriť transparentnejší právny systém čínsky najvyšší súd zakázal manželom, manželkám a deťom predsedov najvyšších súdov poskytovať právne služby, za ktoré by dostali zaplatené. Rodiny sudcov nesmú vykonávať právnickú prax v tej istej jurisdikcii, alebo reprezentovať klientov na súde, ktorého sudcom je člen rodiny. Príbuzní nemajú povolené uzatvárať obchodné transakcie so súdom, napr. pri predaji hromadných komodít, pri poskytovaní stavebných prác. Snahou je takisto povzbudiť ľudí, aby sa zúčastňovali napríklad súdnych vypočutí a sledovali súdne pojednávania v TV. Tieto regulácie sú súčasťou nového úsilia čínskeho najvyššieho súdu, ktorého cieľom je odstránenie korupcie a garancia súdnej spravodlivosti.
AMERIKA
MEXIKO: PROTIKORUPČNÁ KOMISIANová administratíva mexického prezidenta Vincenta Foxa splnila jeden zo svojich predvolebných sľubov - vytvorila Protikorupčnú komisiu. Jej cieľom by malo byť obnovenie občianskej dôvery vo vládu a vytvorenie kultúry verejnej služby založenej na hodnotách a etických princípoch. Hlavnými aktivitami komisie bude vytvorenie protikorupčnej legislatívy, navrhnutie aktivít na vylepšenie kvality služieb poskytovaných štátnymi úradníkmi, podpora prístupu k informáciám v rámci štátnych inštitúcií, zabezpečenie účasti občianskej spoločnosti v protikorupčných snahách a vytvorenie potrebných mechanizmov pre kultúru transparentnosti. Členmi komisie budú zástupcovia z rôznych štátnych inštitúcií a z prezidentského úradu, ako aj zástupcovia z občianskej spoločnosti a súkromného sektora.
KANADA: KORUPCIA NA KANADSKEJ AMBASÁDE V KYJEVE
S ukrajinským úradníkom kanadskej ambasády v Kyjeve bol po dvojtýždňovom policajnom vyšetrovaní rozviazaný pracovný pomer pre udeľovanie víz za úplatky a pašovanie emigrantov na ambasádu v Kyjeve. Tento kyjevský prípad je najnovší zo série krádeží, úplatkárstiev a korupčných problémov ottawských zahraničných ambasád a konzulátov. Vnútorná správa poukazuje na fakt, že v rokoch 1996 až 1999 bolo vyšetrených 197 prípadov. Zistilo sa napríklad, že 45 zamestnancov bolo zapletených do zneužitia právomocí verejného činiteľa počas misie v Sýrii, Pakistane, Kuvajte, Los Angeles, Hong Kongu a inde.
NÁSTROJE BOJA S KORUPCIOU
AGENT PROVOKATÉR - ŠPECIALIZOVANÝ AGENT NA BOJ PROTI KORUPCII
Kto je agent provokatér?
1. Agentom provokatérom (ďalej len agent) je príslušník Policajného Zboru (PZ), ktorý na základe príkazu príslušného orgánu činného v trestnom konaní prispieva k odhaľovaniu a usvedčovaniu páchateľov obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa § 158 trestného zákona. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj osoba ustanovená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
2. Za agenta sa považuje aj občan SR, ktorý bol získaný alebo sa sám prihlásil na spoluprácu, je zaangažovaný v konkrétnom prípade alebo z iných dôvodov je ochotný spolupracovať s políciou pri krátkodobom plnení úloh agenta na základe príkazu príslušného orgánu činného v trestnom konaní. Musí primerane spĺňať kritériá a podmienky na výber policajtov a osôb za agentov určených v nariadení.
Ako sa možno stať agentom?
Príslušný útvar PZ, ktorý zabezpečuje krátkodobé použitie agenta (nepolicajta), je povinný vykonať pohovor s každým získaným kandidátom na túto pozíciu. Pri pohovore sa zisťujú najmä jeho osobné pomery, osobné pomery jeho blízkych osôb, jeho finančná situácia a majetkové pomery, zdravotný stav a spoločenské postavenie, dosiahnuté vzdelanie, odborná spôsobilosť, priebeh doterajších zamestnaní, jazykové znalosti a iné špeciálne schopnosti, údaje o predchádzajúcich trestoch, ako i ďalšie skutočnosti majúce vplyv na krátkodobé použitie v konkrétnom prípade.
Kandidát na agenta (nepolicajta) určeného na krátkodobé plnenie úloh v boji proti korupcii po vykonanom pohovore podpíše vyhlásenie o tom, že sa slobodne a dobrovoľne rozhodol pôsobiť ako agent v krátkodobom použití na konkrétny prípad, že sa rozhodol konať pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy a že na seba berie záväzok vypovedať v prípade potreby v trestnom konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní v pozícii svedka s poskytnutím všetkých potrebných dôkazov. Taktiež musí písomne odsúhlasiť aj dohodnuté podmienky na zaistenie jeho ochrany, vrátane využitia informačných technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Počas výkonu funkcie je agent povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s činnosťou alebo plnením úloh PZ, o ktorých sa dozvedel, resp. v budúcnosti dozvie.
Možnosti použitia agenta:
Použitie agenta je prípustné len vtedy, ak by odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov obzvlášť závažných trestných činov a korupcie bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie z takejto trestnej činnosti alebo z úmyslu osoby spáchať takýto trestný čin. Všeobecne možno povedať, že existujú dve alternatívy použitia agenta. Prvá je tzv. „pasívna legitimácia“ agenta, pri ktorej môže agent na základe iniciatívy a požiadavky iného subjektu a po možnom prisľúbení úplatku poskytovať už vopred vyžiadaný a spravidla aj bližšie špecifikovaný úplatok alebo inú neoprávnenú výhodu. V druhom prípade ide o tzv. „aktívnu legitimáciu” agenta, pri ktorej môže agent úplatok alebo inú neoprávnenú výhodu aj aktívne núkať a podplácať.
Príkaz na použitie agenta pred začatím prípravného konania a v prípravnom konaní vydáva sudca na základe návrhu prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, a použitie agenta nie je spojené so vstupom do bytu iného, môže príkaz na použitie agenta pred začatím prípravného konania a v prípravnom konaní vydať samotný prokurátor. Takýto príkaz prokurátora však musí najneskôr do 3 dní potvrdiť sudca, inak stráca platnosť.
Orgány činné v trestnom konaní môžu agenta ako svedka legálne vypočúvať za použitia technických zariadení určených na prenos zvuku alebo obrazom (tzv. telemostom) s možnosťou vykonania aj ďalších vhodných opatrení, ktorými sú najmä úprava a zmena jeho vzhľadu aj hlasu tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená.
V doterajšej operatívnej praxi existencie Odboru boja proti korupcii, ktorý vznikol 1. 11. 1998, sa v rokoch 1999 a 2000 v troch prípadoch podarilo veľmi úspešne a veľmi efektívne pri páchaní trestného činu korupcie použiť občana Slovenskej republiky ako agenta. Agenti napomohli aj pri odhaľovaní iných závažných trestných činov, napr. aj v takej oblasti ako je únos a obchodovanie s deťmi. V tomto prípade bol podozrivý zadržaný priamo vo chvíli, keď preberal sumu 100-tisíc Sk, za ktorú chcel 15-ročného chlapca odovzdať do Nemecka, kde mal vykonávať prostitúciu. (PRAVDA, 1. 8. 2000)
TÉMA MESIACA
INŠTITÚT SŤAŽNOSTI - NÁSTROJ KONTROLY V RUKÁCH OBČANA (Manuál)
Ak má občan podozrenie, že pri činnosti orgánu verejnej správy došlo (dochádza) k porušeniu právnych predpisov alebo má vedomosť o konkrétnych nedostatkoch v jeho činnosti, môže sa obrátiť na akýkoľvek orgán verejnej správy so svojím podnetom. Právnu záruku, že sa na základe jeho podnetu začne šetrenie, občanovi dáva zákon č.152/1998 o sťažnostiach. Tento zákon ukladá orgánom verejnej správy povinnosť prijímať sťažnosti a povinnosť prijaté sťažnosti, na ktorých vybavenie alebo preverenie nie sú príslušné, postúpiť orgánu príslušnému na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Pri prijímaní podnetu orgán verejnej správy posudzuje obsah, nie je dôležitá forma (podnet na kontrolu, oznámenie), a rozhodne, či daný podnet je sťažnosťou.
V zmysle §3 zákona o sťažnostiach sťažnosťou je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým:
sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,
upozorňuje na nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.
Podľa §4 ods.1 tohto istého zákona za sťažnosť sa nepovažuje podanie:
fyzickej alebo právnickej osoby ako dopyt, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv,
orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy,
ktorého vybavovanie je upravené osobitným predpisom - napr. trestný poriadok, zákon o sídlach a obvodoch súdov, zákon o správe daní a poplatkov,
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní - teda rozhodnutia orgánov verejnej správy. Napríklad:
Podľa §4 ods.1 písm. b) sťažnosťou možno poukázať na nedostatky v konaní orgánov verejnej správy. Podľa tohto ustanovenia sťažnosť môže mať aj charakter oznámenia, ktoré sa nevzťahuje priamo na osobu podávajúceho a jeho práva. Takáto formulácia je prevzatá z pôvodnej právnej úpravy vyhlášky vlády č.150/1958 Ú.v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov. Aby podanie nebolo dopytom, podľa §4 ods. 1 písm. a) formulácia musí byť presná, oznámenie konkrétne a podozrenie odôvodnené.
Ak podanie nie je sťažnosťou, orgán verejnej správy je povinný do piatich dní podnet vrátiť tomu, kto ho podal, s vysvetlením. V prípade, ak sťažnosť nespĺňa požadované náležitosti, požiada sťažovateľa o doplnenie. Z podania však musí byť zrejmý najmä predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha, meno, priezvisko a adresa sťažovateľa. Zákon o sťažnostiach umožňuje podať aj anonymnú sťažnosť alebo požiadanie o zachovanie anonymity. Anonymná sťažnosť sa v zmysle zákona vybavuje, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis. Sťažnosť možno podať ústne alebo písomne. Pri ústnej sťažnosti sa vyhotoví záznam, ktorý sa predloží sťažovateľovi na prečítanie a podpis. Podanie sťažnosti sa nesmie stať ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by spôsobili sťažovateľovi akúkoľvek ujmu.
Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa, keď mu bola sťažnosť doručená. Ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu, príslušný orgán verejnej správy je povinný vybaviť sťažnosť najneskôr do 60 dní. V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci tohto orgánu predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O každom predĺžení vybavovania sťažnosti a o dôvodoch jej predĺženia je orgán povinný písomne informovať sťažovateľa bez zbytočného odkladu (§13). Výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo nie. V prípade, že je opodstatnená, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov (§19).
Kontrolu prijímania, evidencie, prešetrovania a vybavovania sťažností a plnenia opatrení prijatých na nápravu vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba. Orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavoval, je povinný kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku riadne plnia. Za nesprávne prešetrenie sťažnosti alebo jej nesprávne vybavenie, je vedúci orgánu verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, povinný vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám alebo uplatniť právnu zodpovednosť (Zákonník práce, zákon o priestupkoch) za porušenie povinnosti. V prípade, ak má občan nejasnosti, resp. nevedel, ako má pri podávaní sťažnosti postupovať, potrebné informácie alebo rady môže dostať aj na informačných, tlačových, prípadne priamo na kontrolných útvaroch orgánov verejnej správy. Informácie týkajúce sa kontrolnej činnosti a pôsobnosti jednotlivých orgánov, môže občan nájsť aj na internetových stránkach týchto orgánov.