http://www.sme.sk/c/3763774/Svedkovia-o-korupcii-radsej-mlcia.html

 

Úrad boja proti korupcii vlani prijal najnižší počet oznámení vo svojej histórii

 

Svedkovia o korupcii radšej mlčia

 

Korupcia sa polícii dokazuje čoraz ťažšie. Vyplýva to zo štatistiky Úradu boja proti korupcii za rok 2007. Spoločnosť takéto správanietoleruje v súdnictve, zdravotníctve i štátnej správe – oblastiach, kde je situácia najkritickejšia. Ľudia v takýchto prípadoch nemajú chuť svedčiť.

 

Korupciu vlani oznámilo doteraz najmenej ľudí od vzniku Úradu boja proti korupcii v roku 2004. Klesol aj počet osôb obvinených z korupcie, aj suma zadržaných úplatkov. Páchatelia sú stále opatrnejší a polícia sa sťažuje na nedostatok kapacít.

 

Páchatelia na Slovensku sú pri korumpovaní čoraz opatrnejší. Namiesto slov, ktoré by ich mohli usvedčiť, používajú gestá či nepriame výrazy. Povedia napríklad „neviete, čo sa patrí,“ alebo „bude to ťažké“. Úplatok si vypýtajú tak, že sumu napíšu na papierik a nahlas ju ani nespomenú. Záležitosť, ktorú pre druhého vybavujú, zbytočne naťahujú, aby druhá strana pochopila, že má za vybavenie zaplatiť. Vybavovať takúto záležitosť telefonicky je veľmi nezvyčajné. To všetko vyplýva zo správy o činnosti Úradu boja proti korupcii.

 

Úplatky a technika

 

Špeciálny úplatkový slang sa podarilo vlani zachytiť v prípade vysokého futbalového funk­cionára Vladimíra Wänkeho. Ak hovoril o „kolkoch“ zástupcovia klubov tomu mohli rozumieť tak, že si pýta peniaze za bezproblémové zapísanie a vybavenie prestupu hráča.

Miesto prevzatia úplatku sa zväčša dohaduje na poslednú chvíľu, úradníci to však stále robia najčastejšie vo svojich kanceláriách. To, že páchatelia postupujú pri zločinoch sofistikovanejšie, si polícia vysvetľuje aj tým, že o kauzách informujú médiá. Správa zároveň hovorí, že medializácia má aj „preventívny účinok“.

 

Chýbajú kapacity

 

Polícia chce zlepšiť svoju techniku. Prevzatie úplatku je potrebné zaznamenať obrazom alebo zvukom. Pri získavaní týchto dôkazov však Úrad boja proti korupcii niekedy naráža na problém: policajný úrad na odpočúvania a sledovania nemá dostatočnú kapacitu. V správe sa píše, že je obmedzená, „čo si vyžaduje vynútenú selekciu, v ktorej veci a v koľkých prípa­doch sa úkony použijú“.

Riaditeľ Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar hovorí, že útvar využívajú aj iné policajné zložky a niekedy sa stane, že nestíha.

„Musíme koordinovať činnosť aj s inými a určiť, čo má prioritu. Tým nechcem povedať, že sa iným veciam nevenujeme. Posudzujeme, čo znesie odklad a čo nie.“ Napríklad tak, že ak je možné dohodnúť odovzdávanie úplatku na iný čas, urobia to. „Ak je nutné prípad riešiť hodinu po oznámení, dáme mu prioritu,“ povedal Gašpar.

Ministerstvo vnútra situáciu nepovažuje za dramatickú. „Do zariadení útvaru sa investovalo niekoľko desiatok miliónov korún, čo prispelo aj k zvýšeniu kapacít,“ povedal hovorca Erik Tomáš.

 

Svedkov nevieme uchrániť

 

Korupčné kauzy sa nedarí objasňovať aj preto, že ľudia nechcú svedčiť. Spôsobuje to nedostatok ochranných mechanizmov pre svedkov, myslí si šéfka Transparency International Emília Sičáková-Beblavá.

Už minulý rok Tibor Gašpar hovoril, že svedkom v korupčných prípadoch sa nie raz stalo, že ich rôzne štátne orgány po podaní svedectva kontrolovali, alebo si v médiách o sebe prečítali, že sú špicľovia.

Beblavá pripomína ďalší faktor: nedôveru verejnosti k policajtom. „Mierny nárast dôvery nastal počas ministrovania Vladimíra Palka, ale nie výrazne,“ hovorí. „Polícia nezaviedla anonymné linky alebo webové systémy, aby mali ľudia zaručenú anonymitu. Mala by oveľa viac s dôverou verejnosti pracovať,“ dodala.

 

Apatická verejnosť

 

Polícia si nízky počet oznámení vysvetľuje aj tým, že verejnosť korupčné správanie toleruje.

„Inak by sa nemohlo stať, že z oblasti spoločenského života, ktoré sú podľa zistení mimovládnych orgánizácií najviac ohrozované a postihnuté korupciou, bolo zaznamenaných iba niekoľko prípadov informovania o možnom korumpovaní,“ píše sa v správe. Ide o súdnictvo, zdravotníctvo a štátnu správu.

 

 

Obvinili exposlanca SMK

 

Vo futbalovej korupčnej afére je obvinený už aj bývalý poslanec SMK József Kvarda.

Spolu s s Jánom K. a Attilom S. ako funkcionári futbalového zväzu dali podľa polície rozhodcovi Štefanovi K. 50­tisíc korún za to, že vybaví a ovplyvní výsledky futbalo­vých zápasov II. triedy – dospelí majstrovstiev okresu Dunajská Streda. Potvrdila to zástupkyňa hovorcu policajného prezídia Andrea Poláčiková.

Kvarda je dnes zástupcom predsedu VÚC v trnavskom kraji. „Som smutný, že žijem v štáte, kde špeciálne služby pracujú tak, ako pracujú,“ povedal Kvarda pre televíziu Markíza.

Predseda SMK Pál Csáky však povedal, že v ich strane platí nulová tolerancia. Ako bývalého poslanca a terajšieho člena potrestajú, zatiaľ nespresnil.

Ako prvého z korupcie obvinili bývalého generálneho sekretára futbalového zväzu Vladimíra Wänkeho.

(mož)

 

 

Rok 2007

Za korupciu (trestné činy prijímanie úplatku, podplácania a nepriamej korupcie) bolo obvinených:

 

    * 17 zamestnancov v štátnej a verejnej službe

    * 9 policajtov

    * 6 colníkov

    * 15 podnikateľov

    * 12 zamestnancov súkromnej spoločnosti

    * 2 sudcovia

    * 2 advokáti

    * 2 poslanci miestneho zastupiteľstva

    * 2 lekári

    * 1 profesor

    * 1 funkcionár športového zväzu

    * 1 zamestnanec v riadiacej funk­cii

    * 43 nezamestnaných

    * 13 cudzincov

    * 6 dôchodcov

    * 1 študent

Zdroj: Úrad boja proti korupcii

 

 

 

Gašpar: Nemôžeme stíhať stále viac ľudí

 

Na otázky SME odpovedal riaditeľ Úradu boja proti korupcii TIBOR GAŠPAR.

 

Počet osôb obvinených z korupcie klesol, aj suma zadržaná pri úplatkoch. Prečo?

 

„Nevnímam to ako pokles. Do roku 2006 to malo stúpajúcu tendenciu a nemožno očakávať, že budeme každý rok stíhať stále viac páchateľov. Úrad má určitú kapacitu a korupcia sa pácha sofistikovanejšie. Pokiaľ ide o výšku úplatku, trestný čin je spáchaný nielen odovzdaním a jeho prijatím, ale aj jeho vyžiadaním a ponúknutím.“

 

Ako chcete proti sofistikovaným metódam bojovať?

 

„Štyri roky fungovania už úradu priniesli množstvo skúseností. Musíme skvalitniť operatívno-pátraciu činnosť, čo vyžaduje kvalitnú taktiku v na­šich vyšetrovacích postupoch. Napríklad správne načasovanie, poradie úkonov, vytvorenie takých dôkazov, ktoré vytvoria logickú skladačku a vzájomne súvisia. Snažíme sa aj o skvalitnenie technickej stránky, najmä pokiaľ ide o vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov.“

 

Už v minulosti ste žiadali, aby vám bola podriadená finančná polícia, pretože by vám to pomohlo pri vyšetrovaní. Pôjde pod vás?

 

„K prípadným zmenám sa vyjadriť neviem, nikto ma nimi nepoveril. Výsledky finančnej polície by sme vedeli využívať v oveľa väčšej miere. Jej súčasné využitie však môže objektívne zhodnotiť riaditeľ úradu boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom je začlenená.“

 

Hovoríte, že najmä v oblasti zdravotníctva je problém s dôkazmi, pretože nie vždy ide o korupciu, ale o vďaku. Ako to rozlišujete?

 

„Ak je realizácia zákroku v poriadku, lekár neporušil žiadnu povinnosť, nič si za svoju prácu nežiadal, nenaznačoval a pacient napriek tomu prinesie z vďaky kávu, nejde o korupciu.“

 

Keď príde pacient po zákroku s peniazmi, aj to je vďaka?

 

„Skutková podstata trestného činu vyžaduje, aby lekár porušil svoju povinnosť, poskytol inému výhodu. Ak nič také neurobil, je to možný vedľajší príjem a už úplne iná otázka. Napríklad v rovine priznania daňovej povinnosti.“

 

Také prípady sa vám stali?

 

„Áno. Ale aj také, že sme nevedeli dostatočne preukázať, či ide o korupciu, samotný úplatok, spôsobenie výhody. V prípade lekára z okresu Komárno sme mali 50 podozrivých konaní, ale obvinenia sme podali len za niektoré.“

 

Čoho sa týkalo podanie voči riaditeľovi SIS?

 

„Išlo ešte o bývalého riaditeľa, konkrétne jeho personálny postup voči niektorým príslušníkom. Išlo o neopodstatnené oznámenia.“

(mož)

 

| Monika Tódová

 

Zdroj: SME, 6. 3. 2008