http://tyzden.sk/sk/ekonomika/nelegalne_skolne:_bude_pokracovat_.php?searchstring=
Nelegálne školné: bude
pokračovať?
Už viac ako 10 rokov sa na
Slovensku vyberá od vysokoškolákov – externistov nelegálne školné. Tisíce
študentov platia za štúdium od tisícok až po desiatky tisícov korún ročne.
Každý to vie a nikto s tým nič nerobí. Zvláštne, nie?
Celkovo sa na nelegálnom
školnom vyberie odhadom viac ako pol miliardy korún za rok. Máme tu teda tisíce
platiacich študentov a stovky miliónov korún vybraných na nelegálnom školnom za
štúdium takmer na všetkých verejných vysokých školách. Ako je možné, že čosi
také na Slovensku existuje?
.obchádzanie zákona
Núka sa niekoľko
jednoduchých odpovedí. Napríklad, že je to víťazstvo neviditeľnej ruky trhu,
ktorá vyrovnáva dopyt s ponukou takto, keď to inak (legálne) nejde. Alebo že
verejné vysoké školy boli dlhodobo podfinancované a potrebovali získať peniaze
od študentov, keďže štát im ich neposkytol. Ale také jednoduché to v
skutočnosti nie je, čo potvrdzujú aj výsledky výskumu, ktorý na tému príčin a
okolností vyberania poplatkov od externých študentov uskutočnil Inštitút pre
dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Výskum bol realizovaný v rámci
rozsiahlejšieho výskumného projektu Transparency International podporeného Agentúrou
pre vedu a výskum. Vyplynulo z neho, že dôvody dlhodobého a masového
porušovania zákona o vysokých školách (pri vyberaní poplatkov) sú
komplexnejšie, než sa väčšinou prezentuje. A tiež to, že aj napriek legalizácii
školného za externé štúdium v roku 2007 sa zákon v tejto veci zrejme bude
porušovať naďalej.
Napokon, deje sa to už viac
ako desaťročie. Zákon o vysokých školách sa obchádza cez iné právne normy –
Občiansky a Obchodný zákonník. Študenti externého štúdia platia v súlade s
uvedenými zákonmi buď formou „darov“ vysokej škole, alebo cez zmluvu s treťou
osobou (občianskym združením, firmou, nadáciou a podobne) za takzvané technické
alebo iné zabezpečenie externého štúdia.
Začiatkom roka 2002
týždenník TREND uverejnil prieskum o externom štúdiu, v ktorom uvádzal, že len
14 zo 63 fakúlt, ktoré vtedy priznali vyberanie školného od externistov, ho
vyberalo prostredníctvom darov od študentov vysokej školy. Vo zvyšných
prípadoch študenti platili organizáciám vyberajúcim školné za štúdium,
poskytované vysokou školou. Koľko z prostriedkov uhradených na účty týchto
organizácií bolo potom poskytnutých fakulte, ktorá odborne zabezpečovala dané
štúdium, nie je nikde zachytené. Dá sa však povedať, že vyberanie školného
organizáciami, v ktorých bývajú zastúpení ľudia z tej-ktorej školy, a ktoré
využívajú niekedy fyzické, ale vždy hlavne duševné vlastníctvo vysokej školy,
je jasným konfliktom záujmov a vytvára priestor na zneužívanie verejnej vysokej
školy na súkromný prospech.
.ako sa to začalo
Dvierka na vyberanie
nelegálneho školného pootvorili najmä dve zmeny, ktoré sa udiali v prvom zákone
o vysokých školách, ktorý tu platil od roku 1990 do roku 2002. V roku 1996 bola
v zákone prvýkrát zavedená možnosť získavať pre vysoké školy dary a zároveň
vypadlo ustanovenie, ktoré hovorilo o výhradnom práve školy na poskytovanie
vysokoškolského vzdelania. Dary sa teda začali využívať ako jeden zo spôsobov
vyberania nelegálneho školného a zrušenie výhradného práva školy na
poskytovanie vzdelania zasa umožnilo vstup iných organizácií do poskytovania
vysokoškolského vzdelávania či – lepšie povedané – do vyberania školného.
V roku 1999 bolo v zákone o
vysokých školách zakotvené, že denné štúdium je bezplatné. O externom štúdiu
však zákon nehovoril nič. Niektorí predstavitelia VŠ a dokonca aj súdy to
interpretovali tak, že externé štúdium môže byť spoplatnené.
Nepriamym indikátorom vzniku
a rozmachu platenia za externé štúdium je dlhodobý a naozaj robustný nárast
počtu študentov v externej forme štúdia, ktorý sa začína v roku 1997, čiže po
spomínanej zmene zákona z roku 1996. Kým za sedem rokov po roku 1990
zaznamenala táto forma štúdia nárast počtu študentov približne z 10 na
16-tisíc, za ďalších sedem rokov (od roku 1997) sa počet externých študentov
zvýšil takmer na 50-tisíc a ďalej rástol až do doterajšieho maxima vyše
60-tisíc (v roku 2006).
.rozsah platenia
O existencii nelegálne
plateného externého štúdia svedčia aj súdne rozhodnutia v sporoch študentov s
vysokými školami či s firmami, ako aj početné vyjadrenia samotných študentov a
členov akademickej obce získaných v rámci výskumu. Výskum zdokumentoval päť
súdnych sporov – v troch prípadoch sa študenti domáhali vrátenia peňazí
zaplatených na školnom a v dvoch prípadoch sa, naopak, vysoká škola, respektíve
organizácia vyberajúca školné, usilovala získať dlžnú časť školného od
študentov.
Rozsah platenia za externé
štúdium ilustrujú aj údaje, ktoré ministerstvo školstva získalo v roku 2002
priamo od škôl – tie informovali, že v akademickom roku 2001/2002 takmer 72
percent študentov externej formy štúdia platilo školné (a celkovo sa na ňom
vybralo takmer 385 miliónov korún. Jedine na VŠVU, Akadémii umení v Banskej
Bystrici a na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach sa školné podľa
týchto údajov nevyberalo. Dôvodom zrejme bolo, že tieto školy nemali žiadnych
externých študentov. Uvedené čísla sú skôr indikatívne a je pravdepodobné, že
platiacich externistov bolo viac, ako aj to, že sumy za školné boli vyššie, než
zistilo ministerstvo školstva. Napríklad právnická fakulta UMB uviedla, že jej
študenti školné neplatia. Existujú však minimálne dva súdne prípady študentov,
ktorí za štúdium na tejto fakulte platili. Exminister školstva Martin Fronc sa
v roku 2003 dostal do sporu s bývalým rektorom UMB Milanom Murgašom práve pre
podmieňovanie zápisu študentov na túto fakultu zaplatením „nákladov na
technické zabezpečenie štúdia“ Akadémii vzdelávania. Pokiaľ by sme
predpokladali, že pomer študentov platiacich za externé štúdium je minimálne
taký istý, ako bol zdokumentovaný pred siedmimi rokmi, tak v roku 2007 by
platilo približne 43-tisíc externistov a prostriedky vyzbierané na školnom by
určite výrazne presiahli pol miliardy korún. Viacerí respondenti oslovení počas
výskumu uviedli, že školné od externistov sa vyberá za štúdium na všetkých VŠ
ponúkajúcich externé štúdium.
.môžu za to všetci
Ak sa porušovanie zákona
deje tak dlho a tak očividne, namieste je otázka, prečo s tým nikto nič
neurobil. Ako sa teda správali aktéri tejto „hry“ s vyberaním školného?
Rektori vysokých škôl aj
dekani fakúlt boli do vyberania školného zaangažovaní na rôznych školách rôznym
spôsobom. Určite však boli o jeho existencii prinajmenšom informovaní, o čom
svedčí aj štatistika vyberania školného, ktorú ministerstvu poskytli v roku
2002 školy. Napokon, rektori či dekani verejne proti porušovaniu zákona o
vysokých školách nevystupovali. Naopak, ich vyjadrenia mali skôr charakter
výziev voči ministerstvu, aby platenie za externé štúdium legalizovalo.
V prípadoch, keď školné
nebolo platené priamo školám, ale tretím osobám, mali na legitimizácii
porušovania zákona učitelia a predstavitelia vysokých škôl skôr osobný než
inštitucionálny záujem, keďže nie je jasné, koľko z vybraného školného následne
škola naozaj získala. Rozširovanie poplatkov, prirodzene, zužovalo skupinu ľudí
priamo z akademickej obce, ktorí by sa proti obchádzaniu zákona postavili,
keďže väčšia časť z nich stále bola v platenom externom štúdiu priamo
angažovaná.
Prečo sa proti plateniu
nelegálneho školného významnejšie nevzbúrili sami študenti? Správali sa
racionálne. Mali záujem získať vysokoškolský diplom a ponuka nepokrývala ich
dopyt. V prípade externého štúdia najmä dopyt po flexibilnejšej forme
vzdelávania, než akú ponúka denné štúdium, čo naznačuje aj fakt, že väčšina
novoprijatých študentov na externom štúdiu je staršia ako čerství absolventi
strednej školy, a teda ide skôr o ľudí, ktorí chcú získať vzdelanie popri
zamestnaní. Ak by sa v súvislosti s vyberaním školného postavili proti vysokej
škole, išli by sami proti sebe. Vysoká škola by ich buď nenechala doštudovať,
alebo by obmedzila poskytovanie externého štúdia, čiže by tak mohli ohroziť
naplnenie svojho cieľa.
Ďalším významným faktorom
bola absencia inej možnosti. Okrem verejných vysokých škôl, nelegálne
vyberajúcich poplatky, tu nebola alternatíva. Súkromných vysokých škôl začalo
pribúdať až po schválení zákona o vysokých školách v roku 2002, ktorý
liberalizoval ich vznik. A reálnou alternatívou voči verejným vysokým školám sa
stali až v posledných dvoch rokoch. Pasivite študentov navyše pomáhal aj fakt,
že žiadna škola či organizácia zapojená do vyberania školného nikdy nebola za
porušovanie zákona potrestaná ministerstvom ani súdom. Externí študenti tiež v
akademických senátoch, ako aj v Študentskej rade vysokých škôl nemali reprezentantov
a ich kontakt so samotnou VŠ, prípadne dennými študentmi, bol veľmi obmedzený.
.čo robili ministri?
Ministri školstva sa po roku
1999 usilovali sprísniť pravidlá po ich uvoľnení v rokoch
Napriek množstvu nových
pravidiel a mechanizmov na potláčanie vyberania nelegálneho školného ani jeden
z nich nebol využitý a žiadna vysoká škola či iná právnická osoba vyberajúca
školné nebola za takmer sedem rokov platnosti zákona potrestaná za porušovanie
zákona. Zákon teda takmer vôbec nebol vymáhaný.
.polícia a súdy
Za nevymáhanie zákona sú
zodpovedné aj prokuratúra, polícia a súdy. Prokuratúra a polícia sa obchádzaním
zákona o vysokých školách v podstate nezaoberali. Súdy, naopak, oba zákony o
vysokých školách reinterpretovali tak, že vyberanie školného legitimizovali.
Zákon o vysokých školách vykladali tak, akoby umožňoval vyberanie školného od
externistov alebo úplne prehliadali jeho obchádzanie. Žiaden zo súdnych sporov
zatiaľ nebol rozhodnutý v prospech študenta, naopak, dva z piatich súdov
(Krajský súd v Nitre a Okresný súd v Trnave) dokonca spochybňovali študentov a
ich motívy súdiť sa. Jeden zo súdnych sporov, ktorý je súdom medzi bývalou
študentkou práva a Trnavskou univerzitou, je dnes na Najvyššom a na Ústavnom
súde. Rozhodnutie v prospech študentky by mohlo spustiť úspešné súdne spory
tisícov bývalých či súčasných externých študentov s ich vysokými školami. Súdy
by totiž museli rešpektovať princíp právnej istoty, ktorý znamená, že právo
musí byť uplatňované rovnako na všetkých ľudí. Víťazstvo v tomto súdnom spore
by znamenalo spochybnenie všetkých prípadov, ktoré ešte nie sú premlčané a
týkali sa vyberania školného prostredníctvom daru vysokej škole.
.zlé motivácie
Je veľa dôvodov
predpokladať, že vyberanie nelegálneho školného bude pokračovať. Na jednej
strane budú „dobiehať“ zmluvy podpísané pred novelou zákona z roku 2007, keďže
ministerstvo školstva sa proti nim nechystá aktívne zakročiť. Zároveň však
zrejme vznikajú a budú vznikať aj nové zmluvy na platenie nelegálneho školného.
Najmä preto, že novoprijatá legislatíva nereflektuje motívy jednotlivých
účastníkov plateného externého štúdia a že nenastal žiadny posun v posilnení
vymáhania uplatňovania zákona.
Zlegalizovanie poplatkov za
externé štúdium nijakým spôsobom neodráža záujmy tretích osôb, ktoré poplatky
vyberali. Tieto organizácie by zlegalizovaním školného jednoducho mali prísť o
svoj biznis. I keď minister sprísnil postih vyberania poplatkov za externé
štúdium tretími osobami, bez jeho vymáhania akékoľvek sprísňovanie postihov
nemá žiadny efekt. Vyberanie poplatkov od externistov firmami či iným typom organizácií
preto nemá dôvod zaniknúť.
Motiváciu pokračovať vo
vyberaní nelegálneho školného majú aj vysoké školy. Súčasný zákon totiž nielen
umožňuje vyberanie školného za externé štúdium, ale zároveň ministerstvu
školstva dáva právo každoročne stanovovať strop pre školné. Tento strop je
stanovený podľa reálnych nákladov, ale neodzrkadľuje záujem študentov o daný
odbor a ich ochotu platiť za štúdium. Horný limit je problematický najmä v
súvislosti s odborom práva, keďže je príliš nízky v porovnaní s výškou nelegálneho
školného, ktoré bolo vyberané za štúdium práva v minulosti. Ďalším
problematickým bodom zavedeného školného je, že pokiaľ škola prizná vyberanie
školného, príde o dotáciu od ministerstva školstva na externých študentov, čo
však môže byť pre školu výhodnejší scenár.
Posledná novela zákona o
vysokých školách tiež nepriamo zlegalizovala vyberanie školného formou darov,
ktoré používali školy na vyberanie nelegálneho školného. Novela totiž hovorí,
že takéto dary budú z hľadiska ministerstva započítavané do príjmov školy
rovnako ako pri vyberaní školného. Takže, ak sa ministerstvo dozvie o vyberaní
darov od študentov, zrejme danej škole zníži dotácie, ale nebude ju trestať za
to, že vyberá peniaze nad rámec zákonom regulovaného školného.
.budú platiť aj denní?
Čo je horšie, okrem
pokračovania doterajšieho vyberania školného za externé štúdium sa môže objaviť
aj vyberanie nelegálneho školného pri dennom štúdiu. Opäť v dôsledku poslednej
novely z roku 2007, ktorá ustanovila, že na to, aby VŠ bola zaradená medzi
univerzity alebo ostatné vysoké školy, nesmie prijať viac ako 50 percent
študentov na externé štúdium. Výsledkom môže byť formálne onálepkovanie reálne
externých študentov za denných. Keďže škola nebude chcieť prísť o príjmy, ktoré
by mala z externého štúdia, vzniká tak predpoklad, že začne vyberať školné aj
od formálne denných študentov, a neskôr možno od všetkých. Prečo by tak
neurobila, keď v minulosti nebol problém vyberať školné na externom štúdiu,
hoci to zákon neumožňoval? V obchádzaní zákona by tu nebol nijaký rozdiel.
Dlhodobé a masové
nedodržiavanie (akéhokoľvek) zákona, spojené s jeho nevymáhaním však nie je
problematické len pre vysokoškolský systém, ale aj pre právny štát. Podľa čoho
majú občania rozlišovať, či porušovanie iných častí tohto a ďalších zákonov je
v poriadku, alebo nie? Oslabovanie princípov vlády zákona je vecou, ktorá
významom presahuje problémy vysokého školstva. O dôvod viac niečo s tým konečne
urobiť.
Renáta Králiková
Autorka je analytička
Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Analýza je dostupná na
stránke governance.sk
Zdroj: Týždeň, 2/2009