Keď zamestnanci okrádajú a
nechajú sa korumpovať
Firmy korupciu a podvody
zamestnancov nepriznávajú, boja sa poškodenia reputácie
Keď sa vo firme Nay mesiac
po otvorení elektrodomu na Zlatých pieskoch v Bratislave skončila inventúra,
jej manažéri s hrôzou zistili, že im chýba tovar za 94-tisíc eur. Kradli
zamestnanci aj bezpečnostná služba. „Neverili by ste, aké rafinované postupy
používali," povedal TRENDU pred dvoma rokmi šéf maloobchodnej siete Peter
Zálešák.
Dnes tovar v predajniach Nay
takmer nemizne. Podľa P. Zálešáka za to môže dôsledný kontroling. No
prirodzene, podvody sú naďalej súčasťou biznisu. A to aj v súkromných firmách,
hoci sa o nich hovorí menej ako o podvodoch v štátnej správe.
Ľudia svojich
zamestnávateľov klamú, okrádajú, nechajú sa korumpovať. Vždy to tak bolo a vždy
to tak bude. Otázna je iba miera, pripomína riaditeľ Úradu boja proti korupcii
Policajného zboru SR Tibor Gašpar.
Mlčky
Prirodzene, na incidenty z
vlastnej kuchyne sa neprichádza ľahko, a ak ich aj firmy odhalia, nechcú sa o
tejto citlivej téme baviť. Informácie o krádežiach a podvodoch preniknú na
verejnosť iba sporadicky.
Vlani boli medializované
napríklad prípady v závode Kia Motors v Tepličke nad Váhom a v trnavskej
fabrike PSA. Podľa globálneho prieskumu o ekonomickej kriminalite, ktorý minulý
rok zverejnila spoločnosť PricewaterhouseCoopers (zúčastnilo sa na ňom aj 78
slovenských podnikov), však má s podvodmi a krádežami skúsenosť každá druhá
spoločnosť vo svete.
Podľa Pavla Nechalu,
právnika a spolupracovníka Transparency International, firmy korupciu a podvody
svojich zamestnancov nepriznávajú, lebo sa boja poškodenia reputácie. Dodáva
však, že ide o mylný predpoklad.
Priekopníkov, ktorí by išli
v riešení a stíhaní korupcie príkladom, by naopak verejnosť mohla vnímať
pozitívne. Lebo každé správanie negatívne aj pozitívne je nákazlivé. Čím viac
neetických vecí ľudí obklopuje, tým sa zdravá morálka stáva menej
životaschopná. Aj športovec súťažiaci s nadopovanými konkurentmi, ktorých nikto
nepotrestá, zostane demoralizovaný. Na druhej strane je nespochybniteľná aj
nákazlivosť slušnosti a dodržiavania pravidiel.
Väčšej diskusii o podvodoch
v súkromných firmách nepomáhajú podľa T. Gašpara ani médiá. Tie prípadom
korupcie, v ktorých nejde o verejných funkcionárov a veľké sumy, neprikladajú význam.
P. Nechala a T. Gašpar sa
zhodujú, že najviac sa korupcii darí, s výnimkou verejných sektorov, v
obchodných firmách, bankovníctve a stavebníctve. Zákazky, subdodávateľské
vzťahy, kvalita materiálu to všetko sú možnosti, kde „šikovný" zamestnanec
dokáže napĺňať svoje vrecká.
Vynaliezaví zamestnanci
T. Gašpar ako príklad uvádza
zamestnancov bánk a lízingoviek, ktorí si vypýtajú percentá za to, že
rýchlejšie schvália úver, prípadne zámerne prehliadnu niektoré náležitosti v
zmluve. Naposledy sa preto pobral „do chládku" riaditeľ pobočky
nemenovanej banky. Viacnásobne sa obohatil, keď rýchlo a bezproblémovo
vybavoval žiadosti o úver.
Typickým príkladom korupcie
v podniku je napríklad pridrahé nakupovanie tovaru alebo materiálu. Zamestnanec
zodpovedný za nákup objedná od toho, kto mu ponúkne „všimné". Dodávateľ si
tieto pozornosti zahrnie do účtovníctva napríklad v položke služby.
Praxou, ktorá pred vyše
rokom vyplávala na povrch v nemeckom Siemense, sú aj takzvané čierne fondy. Tie
si firma robila z platieb, ktoré nevykázala v účtovníctve. Lepšie sa tak dajú
financovať rôzne pozornosti pre decision makerov.
P. Nechala je viazaný
advokátskym sľubom, preto nechce hovoriť o prípadoch z praxe. Je však verejným
tajomstvom, že nástup U.S. Steelu do VSŽ sprevádzal rad výmen subdodávateľov a
prepúšťanie zamestnancov. Noví majitelia oceliarní venovali prevencii podvodov
zvýšenú pozornosť a zriadili aj telefónnu linku, kde mohli zamestnanci hlásiť
podozrivé správanie a činy kolegov.
Podľa knihy Executive Roadmap
to Fraud Prevention and Internal Control od Martina Biegelmana a Joela Bartowa
ide o mimoriadne účinný nástroj v boji proti podvodom. Väčšinu z nich vo
firmách odhalia práve interné tipy a spoločnosti bez hotlinu strácajú pre
podvody dvakrát viac ako tie, čo anonymnú linku majú.
Iba špekulácie
Mnohé prípady nikdy neuzrú
svetlo sveta, lebo zostanú iba v rovine podozrení. Majiteľ jednej bezpečnostnej
služby, ktorý nechcel byť menovaný, spomína na podozrenie, ktoré mal pri
najväčšej škodovej udalosti v histórii svojho podnikania. Keď po konkurenčnej
SBS prebral stráženie administratívnej budovy, jej majiteľ mu odporučil, aby
tam jeden strážnik zostal, lebo prostredie pozná a je v práci zabehnutý.
Po dvadsiatich dňoch budovu
vykradli, pričom škoda na odcudzenej hotovosti a majetku bola vyše 23-tisíc
eur. Strážnik bol podľa polície pod vplyvom alkoholu, pričom niektoré dvere,
ktoré mali byť vylomené, nejavili známky poškodenia. Doteraz nie je jasné, či
išlo o typické vlámanie alebo o zinscenovanú krádež, v ktorej mal prsty
strážnik so svojím bývalým zamestnávateľom alebo nebodaj samým majiteľom
budovy, ktorý si nechal preplatiť škodu.
Úrad boja proti korupcii
vyšetruje v súčasnosti prípad z jednej spoločnosti v Sládkovičove. Milena D. si
podľa podozrenia orgánov činných v trestnom konaní mala vypýtať od konateľa
dodávateľskej spoločnosti 10 percent z fakturovanej sumy, keď urýchli a
uprednostní vyplatenie jeho faktúry v hodnote 23-tisíc eur. Tento sa jej však
ešte nestal osudným.
Polícia ju prichytila pri preberaní
670 eur údajného úplatku od jednej personálnej agentúry. Za to, že budú môcť
ich brigádnici pracovať v ich spoločnosti. A jej vysvetlenie? Vraj to nie je
úplatok, ale odmena za jej know-how.
Dvojaká tvár
Zovšeobecnene by sa dalo
povedať, že v zahraničných firmách na Slovensku je menej korupcie ako v
slovenských. „Zahraničné firmy sem prinesú firemnú kultúru, takisto majú etické
kódexy a prepracované kontrolné mechanizmy," vysvetľuje P. Nechala.
Následne však dodáva, že veľa etických kódexov je robených iba kvôli lepšiemu
PR.
Mnohé zahraničné firmy
školia zamestnancov a vedú ich k čestnému správaniu. No niekedy platí „zabudol
vôl, že teľaťom bol", dodáva P. Nechala. To znamená, že firma, ktorá sa
navonok tvári ako etická a zásadová, bojuje o zákazky aj nečestnými spôsobmi
vrátane korupcie.
T. Gašpar hovorí, že
spravidla o korupcii políciu informuje tá strana, ktorá je v danom korupčnom
vzťahu nespokojná. Podľa neho je najzložitejšie vyšetrovanie a dokazovanie
korupcie v prípadoch, keď ju polícia odhalí bez pomoci jednej alebo druhej
zainteresovanej strany. Ak ani jedna strana po odhalení nespolupracuje,
policajti to majú ťažšie, no obvinení nemôžu čakať od súdu za spoluprácu
akúkoľvek úľavu.
Najdôležitejší je pri
odhaľovaní korupcie pre policajtov čas. Oveľa ľahšie sa vyšetrujú prípady,
ktoré práve prebiehajú, ako tie, ktoré sa ohlásia až po odovzdaní úplatku,
vysvetľuje T. Gašpar. Potom je aj úspešnosť vyšetrovania prípadov ohlásených ex
post nižšia. „Nenazbiera sa toľko dôkazov a potom môže ísť iba o slovo proti
slovu," dodáva.
Za prijímanie úplatku,
podplácanie alebo nepriamu korupciu (prostredníctvom tretej osoby) hrozí trest
odňatia slobody na dva až 15 rokov. Trestným činom korupcie je pritom aj akt,
keď si nechá niekto sľúbiť neoprávnenú peňažnú alebo nepeňažnú odmenu,
pripomína T. Gašpar.
Príčiny zlyhaní
Hrozba trestov však mnohých
zamestnancov od podvodov neodradí. Podľa P. Nechalu je jednou príčinou celková
klíma v podnikateľskom prostredí. Na čestného podnikateľa hľadia ostatní ako na
neznalca prostredia a naivku. Zmena potrvá pravdepodobne celé generácie,
dodáva.
Svoju rolu zohráva aj
politika, ktorá má zlú povesť. „Na slovenskej politickej scéne sa nehovorí ani
o otázkach konfliktu záujmov, ktoré sú na západe bežne riešené napríklad slepou
správou majetku," hovorí P. Nechala. Znamená to, že po vymenovaní človeka
do verejnej funkcie poverí súd správou jeho majetku náhodne vybraného správcu.
Ďalšou príčinou neetického
konania môžu byť chýbajúce vzory v spoločnosti. Časté škandály politikov a
podnikateľov vyvolávajú vo verejnosti pocit typu „keď môže on, môžem aj
ja". Napokon, historické korene korupčného správania siahajú aj do
komunizmu, keď platilo heslo „kto nekradne, okráda vlastnú rodinu".
Niekto by mohol povedať, že
hlavou príčinou neetického správania ľudí vo firmách sú nízke platy. No v
konečnom dôsledku vždy rozhodujú morálne zásady jednotlivca.
Ako brániť neetickému správaniu
* Vytvorte etický kódex alebo protikorupčný
firemný program
* Komunikujte so zamestnancami hodnoty
firmy aj tresty za nedodržiavanie etických princípov a dodržiavajte ich
* Škoľte zamestnancov, aby vedeli rozpoznať
nekalé správanie a predchádzať mu
* Manažéri by mali ísť príkladom
podriadeným
* Zastavte nekalé konanie podriadeného už v
počiatku
* Vytvorte interný vyšetrovací tím,
napríklad ako súčasť auditu
* Zriaďte hotline pre interné informovanie
o podvodoch
* Pri nábore preverujte minulosť
potenciálnych zamestnancov
* Zaujímajte sa či nemajú finančné problémy,
alebo nie sú závislí na alkohole či drogách
* Zlepšujte bezpečnosť firemného
informačného systému, aby neumožňoval prístup nepovolaným osobám
PRAMEŇ: Martin T. Biegelman a Joel T. Bartow:
Executive Roadmap to Fraud Prevention and Internal Control. John Wiley &
Sons, 2006
Dominik Orfánus
Zdroj: Trend, 29.7.2008