http://www.topky.sk/cl/10/465231/Papalasizmus-a-klientelizmus-tvrdi-TIS

Papalášizmus a klientelizmus, tvrdí TIS

Kabinet Roberta Fica nemá žiadny protikorupčný program, ktorého plnenie by mohlo byť verejne kontrolovateľné. Viaceré praktické kroky súčasnej vládnej koalície poukazujú na akceptovanie papalášizmu a straníckeho klientelizmu, napríklad pri rozdeľovaní dotácii obciam z rezervy premiéra, tvrdí prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá.

„Z hľadiska verejných financií je citlivou napríklad oblasť verejného obstarávania. Prax vo verejnom obstarávaní je sprevádzaná podozreniami z korupcie, pričom používané postupy pri zadávaní verejných zákaziek naznačujú existenciu pomerne veľkého priestoru pre korupčné praktiky v danej oblasti. Objavujú sa aj pomerne sofistikované prístupy k manipulácii verejného obstarávania, na ich obmedzovanie je však potrebný odborne kvalitnejší Úrad pre verejné obstarávanie a kvalitnejšia práca aj ďalších štátnych kontrolných inštitúcii (NKÚ SR či MF SR),“ uviedla pre topky.sk šéfka TIS.

Napriek viacerým kauzám v danej oblasti však podľa nej vládna koalícia zatiaľ neprijala také systémové zmeny, ktoré by výraznejšie obmedzovali korupčné praktiky: „Na žiadnom ústrednom orgáne štátnej správy nenájdeme používanie elektronických aukcií, pričom používané nesúťažné a netransparentné postupy verejného obstarávania vytárajú priestor na korupciu.“

Súčasná vládna koalícia sa skladá z troch politických strán (hnutí), pričom dve z nich už vládli, poznamenala Beblavá. „Vulgárne ponímanie verejného sektora ako koristi pre stúpencov víťazných politických strán (hnutí) naštartovala druhá Mečiarová vláda a plne sa daný prístup rozvinul počas tretej Mečiarovej vlády. Vo vulgárnom prístupe k verejnému sektoru a potieraniu korupcie pokračuje aj Ficová vláda, ktorá nastúpila k moci v roku 2006,“ uviedla.

Je však podľa nej potrebné uviesť, že prístup vlády Róberta Fica sa mierne líši od vlád Vladimíra Mečiara. Ide o prístup, ktorý nie je postavený na zmenách systémov vo verejnom sektore, ale na riešení individuálnych káuz a deklarovanej viere v integritu individuálnych predstaviteľov verejnej moci, najmä premiéra a pod. „Teda prístup vlády Roberta Fica je postavený na mixe personálneho a vulgárneho prístupu k potieraniu korupcie, čo v sebe skrýva problémový rozpor, ktorý podmínováva kredibilitu Róberta Fica a jeho vlády v tejto oblasti. Vládna koalícia teda nerobí kroky, systémové zmeny, ktoré by obmedzovali priestor pre korupciu, čo vnímam ako vážny problém. Pričom aj prístup k vyvodzovaniu politickej zodpovednosti je selektívny,“ dodala Beblavá.

Hodnotenie, či došlo k nejakým zmenám v porovnaní s uplynulým rokom, je podľa nej možné uskutočniť z dvoch hľadísk – uskutočňovanie systémových zmien a vyvodzovanie konkrétnej zodpovednosti za korupčné praktiky. Čo sa týka prvého hľadiska, uviedla, podobne ako vlani ani tento rok nevenovala vládna koalícia vážnejšiu pozornosť systémovým zmenám obmedzujúcim priestor pre korupciu. „Napriek uvedenému sa dá pochváliť zavedenie povinnosti realizovať súťaž pri predaji verejného majetku, čo súvisí s naplnením povinnosti vyplývajúcich z európskej úpravy štátnej pomoci. Vo viacerých oblastiach sa však priestor pre korupciu rozšíril – príkladom je rozšírenie právomoci MŽP SR pri environmentálnom fonde či posilnenie rozhodovacej právomoci ministra školstva a vlády o tom, kto bude rozhodovať o štátnych dotáciách na vedu a výskum. Ministerstvo školstva – teda minister – bude rozhodovať o stimuloch do 2 mil. euro,“ povedala šéfka TIS.

Z hľadiska vyvodzovania politickej zodpovednosti za prešľapy v danej oblasti je možné skonštatovať selektívny prístup premiéra Róberta Fica, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, povedala Beblavá. „Ukazuje sa, že tam, kde je to politický nákladné, premiér nevyvodzuje politickú zodpovednosť (príkladom je minister Počiatek), prípadne koná pomaly (príkladom je minister Janušek a Štefanov). V tejto oblasti teda nezaznamenávame vážnejší posun v porovnaní s predchádzajúcim rokom,“ dodala.

Na Slovensku je podľa Beblavej možné badať prejavy papalášizmu, „teda používanie verejnej moci verejnými činiteľmi na osobný prospech (príkladom je používanie štátneho majetku na osobný prospech rodinnými príslušníkmi ministra Harabina či pobyt v Anglicku poslanca Zalu a súčasné poberanie odmeny za ´prácu´ v parlamente), ako aj prejavy straníckeho klientelizmu, teda používanie zverenej verenej moci na posilnenie pozície vládnucich politických strán (príkladom je prideľovanie dotácii obciam aj podľa straníckej príslušnosti na MF SR či na Úrade vlády)“. Takýto prístup k vládnutiu a rozhodovaniu o veciach verejných však nie je kompatibilný s rétorikou boja s korupciou, tvrdí Beblavá.

Podľa nej je potrebné uviesť, že aj keď premiér deklaruje potrestanie tých, ktorí robia vážne prešľapy a narušujú dôveryhodnosť vládnutia, v realite nekoná - „ak je to pre neho politicky nákladné (príkladom je minister Počiatek či ministerka Tomanová), prípadne koná pomaly (príkladom je minister Janúšek a Štefanov)“. Preto je možné podľa Beblavej skonštatovať, že sa nielen že nerobia dostatočné systémové zmeny na obmedzovanie korupcie v slovenskom verejnom sektore, ale do iste miery sa korupčné praktiky tolerujú.

Čo sa týka očakávaní v najbližších rokoch v tejto oblasti, šéfka TIS by si želala proreformný prístup kombinovaný so zmenou aj neformálnych pravidiel správania sa politikov. „V realite však má premiér R. Fico tri možnosti, ktoré uvádzam v poradí ich pravdepodobnosti. Po prvé môže boj s korupciou vzdať a nechať to vulgárne s tým, že bude elektorálne vyhrávať v iných oblastiach, ktoré trápia občanov. Druhý možný prístup je taký, že sa R. Fico pobije s vulgárnosťou a posilní aj personálny rozmer a to aj výmenou koaličných partnerov – môže začať okamžite, nie je to však vysoko pravdepodobné. Tretí, najmenej pravdepodobný prístup, je uskutočňovanie systémových zmien zameraných na obmedzovanie priestoru pre korupciu vo verejnom sektore na Slovensku a naštartovanie zmien aj neformálnych pravidiel v tejto oblasti,“ uviedla.

Na Slovensku v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 podľa Indexu vnímania korupcie (Transparency International) nedošlo k zhoršeniu vnímanej korupcie. Na druhej strane však v porovnaní s rokmi 2002 – 2006 dochádza k spomaleniu

reklama

dynamiky znižovania korupcie na Slovensku, tvrdí šéfka TIS. „Na výraznejší pokles korupcie sú totiž potrebné seriózne preventívne systémové zmeny,“ dodala.

Okrem Transparency International sa pokúšalo merať korupciu na Slovensku v roku 2008 aj Svetové ekonomické fórum. Medzi prvých päť top nevýhod Slovenska sa po prvýkrát dostal klientelizmus a klesajúca dôvera voči politikom (World Economic Forum, 2008 – 2009). Podľa výskumu Svetového ekonomického fóra je korupcia vo vnímaní respondentov tretím najproblematickejším faktorom pre podnikanie.

Vnímanie korupcie na Slovensku skúmal aj Inštitút pre verejné otázky, a to prieskumom verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil začiatkom novembra 2008 na vzorke 1301 obyvateľov. Podľa 42% respondentov uvedeného prieskumu je korupcie, klientelizmu a rodinkárstva po voľbách v roku 2006 vo verejnom živote výrazne viac.

Zdroj: Topky.sk, 19.05.2009