http://hnonline.sk/c1-30583190-slavkov-obral-ludi-o-pozemky
Reštitúcie. Časť žiadateľov
nedostane pôdu, ale smiešne odškodné.
Slavkov obral ľudí o pozemky
Kauza Veľký Slavkov, ktorá
stála miesto bývalého ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (ĽS-HZDS), sa
nemilo dotkne časti žiadateľov o náhradnú pôdu od Slovenského pozemkového
fondu. Nemusia sa totiž dostať k pozemkom, ale dostanú iba pomerne nízku
peňažnú náhradu.
Redakcia HN dostala list od
čitateľa, ktorému mal pred dvoma rokmi obvodný úrad pozemkového fondu v rámci
reštitúcií ponúknuť kompenzáciu vo forme náhradného pozemku. S navrhnutou
parcelou jeho nádejní noví majitelia súhlasili. Ich súhlasné stanovisko však na
zhruba dva roky "zapadlo“ na generálnom riaditeľstve fondu.
Podľa reštituentov prevod
zdržiavali najskôr byrokratické prieťahy. Neskôr, koncom minulého roka, vláda
kvôli sporným prevodom pozemkov vo Veľkom Slavkove zakázala vydávať akékoľvek
reštitučné rozhodnutia. Tento zákaz má byť zrušený až budúcu stredu, aj to len
v prípade, ak sa parlament dohodne na členoch rady pozemkového fondu. Ten bude
podľa svojho hovorcu Ľudovíta Kavjaka hneď po schválení rady v reštitúciách
pokračovať.
Niektorí žiadatelia sa však
k pozemkom už nedostanú. Dôvodom je zákon z októbra 2007, podľa ktorého od
januára 2008 štát poskytuje pri niektorých pozemkoch len peňažnú náhradu. Podľa
Kavjaka sa to týka pozemkov menších ako
Keďže však fond nevypláca
ľuďom trhovú hodnotu pozemku, ale sumu stanovenú úradníckym predpisom,
reštituentovi sa môže stať, že namiesto pozemku s miliónovou hodnotou dostane
pár stoviek, prípadne tisíc korún.
Rezort rozhodnutie fondu
spochybnil
Takýto problém má napríklad
aj náš zdroj. Podobných prípadov je podľa neho viacero. Kavjak hovorí, že fond
evidenciu takýchto prípadov nemá.
Ministerstvo
pôdohospodárstva, ktoré fond zastrešuje, zavedenie týchto stropov zdôvodnilo
snahou o zastavenie prílišného drobenia pôdy na malé parcely, pri ktorých sú
vraj náklady na zameranie pozemku vyššie, ako jeho skutočná cena.
Rezort si však myslí, že
fond by mal náhrady priznané pred účinnosťou nového zákona reštituentom aj
odovzdať. K svojmu pozemku by sa tak mali dostať. "Ak bola priznaná
náhrada za nevydanú reštitúciu zo strany Slovenského pozemkového fondu, ten ju
musí realizovať,“ povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína
Belická.
Názory oslovených právnikov
na tento spor sú rôzne. Podľa niektorých sa za priznanú náhradu dá považovať už
ponuka zo strany obvodného úradu, iní za kľúčové považujú rozhodnutie
generálneho riaditeľstva. "Podľa môjho názoru bol nárok na konkrétny
pozemok zjavne priznaný pred nadobudnutím účinnosti zákona. Fond by mal pozemok
vydať oprávnenej osobe podľa doterajších predpisov. Platí totiž princíp zákazu
retroaktivity. Zákon by nemal meniť právne vzťahy do minulosti,“ hovorí právnik
Viliam Karas.
Zostáva ešte súd
Ďalší právnik Radoslav
Procházka považuje postup fondu z právneho hľadiska za správny.
"Reštituent by mohol skúsiť súdnu ochranu vo vzťahu k škode spôsobenej
prieťahovým konaním fondu v roku 2007. Obávam sa však, že pravdepodobnosť
úspechu je veľmi malá. Laickým slovníkom povedané, tento konkrétny reštituent
mal jednoducho smolu,“ hovorí Procházka.
Advokát Pavel Nechala,
zastupujúci Transparency International, dáva za pravdu žiadateľom. Rozhodovanie
o reštitučnej náhrade podľa neho prináleží Obvodnému pozemkovému úradu. Zmena
postoja pozemkového fondu je podľa neho retroaktivitou nového zákona. Dotknutí
si v takomto prípade podľa neho môžu nárokovať náhradu škody, za ktorou mohol
byť "nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci“.
Zdroj: Hospodárske noviny,
21. 11. 2008