http://www.sme.sk/c/4005572/ad-politici-a-reklama-31-7.html

Ad: Politici a reklama... (31. 7.)

Reklama a politici sú terčom kritiky nielen v Slovenskej republike. Na Slovensku však napriek rozvoju ekonomiky a aj spoločnosti nenastáva zatiaľ v tejto oblasti výraznejší pokrok. Celú skupinu otázok, kam spadá aj reklama politikov, možno nazvať regulácia konfliktu záujmov. S veľkou časťou myšlienok autora článku možno súhlasiť. Zákon o reklame nerieši špeciálnu otázku politikov ani definíciu reklamy v zmysle tohto zákona nemožno považovať za relevantnú pre tzv. ústavný zákon o konflikte záujmov.

Dôvodom je vyššia právna sila ústavného zákona a chýbajúci odkaz na osobitný zákon v jeho ustanoveniach. Pri výklade obmedzení verejných funkcionárov týkajúcich sa reklamy musíme preto vychádzať výlučne z tzv. ústavného zákona o konflikte záujmov. Ten presne definuje zákaz reklamy verejných funkcionárov. Ide o pomerne stručnú úpravu, ale súčasne veľmi prísnu. Nesúhlasím s kolegom Vozárom, že napríklad nosenie dresu sponzora, aký používajú všetci účastníci, je zákonom dovolené. Ústavný zákon je v tejto otázke prísny a nedovoľuje výnimky.

Snahou sponzorov a organizátorov podujatí je propagovať svoj produkt, očakávania od verejných funkcionárov sú väčšie. Majú presadzovať záujem všetkých, resp. väčšiny občanov. Ak sa politik rozhodne pre účasť na jednom podujatí a oblečie si dres sponzorov tohto podujatia, uprednostní jedných organizátorov a sponzorov pred inými. Ústavný zákon hovorí o reklame a spájaní osoby s reklamou, preto nie každé tričko s logom výrobcu znamená reklamu. Dres s logami sponzorov na podujatiach je však jasným porušením zákonnej úpravy.

Absurdný príklad prezidenta Ivana Gašparoviča hovorí za všetko. Zúčastnil sa opätovne na automobilových pretekoch a na jeho kombinéze sa vedľa seba nachádzali štandarda prezidenta SR a logo sponzora. Sponzor sa tak bezplatne na hrudi prezidenta dostal do elektronických a printových médií. S čím možno súhlasiť je, že takáto právna úprava je veľmi prísna a zaslúžila by si u niektorých verejných funkcionárov (nie u prezidenta a poslancov Národnej rady) diferencovanejší prístup.

Správa pre Európsku komisiu o regulácii konfliktu záujmov v členských štátoch vypracovaná European Institute of Public Administration obsahuje aj odporúčania pre nové členské štáty únie. Upozorňuje na pomernú prísnosť a detailnosť právnych úprav konfliktu záujmov na jednej strane a ich veľmi slabú implementáciu a uplatňovanie na druhej strane.

Riešením je preto zobrať príslušné kompetencie politickému Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a vytvoriť nový profesionálny a nezávislý orgán, ktorý bude kontrolovať dodržiavanie regulácie konfliktu záujmov, poskytovať poradenstvo, uskutočňovať tréningy atď. Bude to však vyžadovať ústavnú väčšinu v parlamente.

| Pavel Nechala (Autor je právnik, spolupracuje s Transparency International Slovensko)

Zdroj: SME, 5. 8. 2008