http://hnonline.sk/svet/c1-31445420-podplacanie-statu-pozor-na-rusov

Zo zahraničných investorov majú najväčšie sklony ku korupcii firmy z Ruska, Číny a Mexika.

Podplácanie štátu? Pozor na Rusov

Príchod zahraničných investorov s miliónovými projektmi je pre Slovákov väčšinou dobrou správou. Niektoré firmy však pri svojom podnikaní používajú i metódy, za ktoré ich šéfom hrozí trestné stíhanie. Medzinárodná organizácia Transparency International včera zverejnila rebríček štátov, ktorých firmy najviac podplácajú pri expanzii do zahraničia. Podľa tohto rebríčka by sme si mali dávať najväčší pozor na podnikateľov z Ruska, Číny či Mexika. Naopak, najmenej korumpujú spoločnosti z Belgicka a Kanady.

Výskum sa uskutočnil v 22 krajinách s najväčším exportom, Slovensko sa preto do rebríčka nedostalo. Korupcia v podnikateľskom sektore je však stále veľkým problémom aj u nás. "Podľa indexu podnikateľského prostredia je korupcia jednou z najväčších bariér podnikania na Slovensku. Za ostatných päť rokov podnikatelia nepocítili v tejto oblasti žiadne zlepšenie,“ povedal pre HN šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.

Trestať cudzích podnikateľov so sklonmi ko korupcii sa však našim úradom zatiaľ príliš nedarí. "Neviem o tom, že by bol v tomto roku stíhaný predstaviteľ zahraničnej firmy, ktorý by u nás páchal trestný čin korupcie,“ povedal pre HN riaditeľ Úradu pre boj s korupciou Tibor Gašpar. grafika-podplacanie_V.jpg

Vplyv na politikov

Správa Transparency International uvádza aj najrizikovejšie oblasti, v ktorých zahraničné podniky korumpujú. Sú nimi zákazky na verejné práce, nehnuteľnosti, ťažký a ťažobný priemysel. Platí to i u nás, či už ide o domáce alebo zahraničné firmy. "Verejné prostriedky sú vždy predmetom záujmu podnikateľských subjektov, a je to tak aj na Slovensku,“ potvrdil Gašpar. Konštatuje to aj riaditeľka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá. "Oblasť verejného obstarávania je riziková vždy, či už ide o zahraničné alebo domáce firmy.“

Index mapoval aj fenomén ovládnutia štátu. Ide v ňom o to, že firmy v určitom odvetví používajú príspevky pre politikov alebo ich strany na to, aby dosiahli neprimeraný vplyv napríklad na zákony. Sičáková-Beblavá predpokladá, že mnohé firmy môžu mať záujem o dianie v politike aj u nás. "Vieme, že na Slovensku sa takéto veci dejú a že sú tu firmy, ktoré majú vplyv na činnosť politických strán. Nevieme to však preukázať,“ hovorí.

Dokazovanie takýchto činov je pomerne komplikované aj podľa Gašpara. "Nie je to jednoduché, úrad má tiež obmedzené technické prostriedky. Nemáme výbavu Jamesa Bonda. Ale vždy sa o to pokúšame najlepšie, ako vieme,“ hovorí Gašpar. Ak má niekto podozrenie na korupčné konanie, mal by to vždy ohlásiť, inak sa takisto dopúšťa trestného činu.

Na Slovensku sa vyšetroval napríklad prípad britskej firmy BAE Systems, ktorá mala údajne podplácať na ministerstve obrany.

Nejasný lobing

Riaditeľka slovenskej pobočky Transparency International vidí medzery najmä v legislatíve prevencie. "Lobing je nedostatočne zadefinovaný a nedá sa presne povedať, kto lobuje korektne a kto už nie,“ hovorí. Dodáva, že Slovensko síce pristúpilo k dohovoru OECD o zákaze podplácania zahraničných verejných činiteľov, ale ani počas Dzurindovej, ani počas Ficovej vlády sa nepodarilo presadiť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.

Gašpar sa k prevencii vyjadrovať nechcel, represívnu zložku boja s korupciou však označil za nadštandardnú. "Práve prebieha aktualizácia národného programu boja proti korupcii, kde prispejem niektorými návrhmi,“ dodal.

Zdroj: Hospodárske noviny, 10. 12. 2008