Rozsah
korupcie vo verejnom i politickom živote na Slovensku podľa medzinárodnej
organizácie Transparency International po prvýkrát od roku 2000 stúpol. Vyplýva
to zo správy, ktorá každoročne zverejňuje index vnímania korupcie.
V celosvetovom rebríčku 180 krajín sa Slovensko
prepadlo na 56. priečku z minuloročného 52. miesta. Lepšie obstálo Česko,
Poľsko aj Maďarsko. Krajina s najmenšou mierou vnímanej korupcie na svete je
Nový Zéland, na konci rebríčka je Somálsko.
Slovensko
sa v indexe vnímania korupcie zlepšovalo od roku 2004, no tento rok na
desaťdielnej stupnici pokleslo na 4,5 bodu z vlaňajších 5,0 bodu. Nula na
rebríčku pritom označuje štát s vysokou mierou korupcie, desiatka zas krajinu
takmer bez korupcie.
Z minuloročného 45. miesta sa na 52. pozíciu prepadla Česká
republika s hodnotením 4,9 bodu z minuloročného 5,2 bodu. Naopak, polepšilo si
Poľsko, index Maďarska zostal oproti vlaňajšku nezmenený. Nový Zéland, ktorý
skončil v rebríčku prvý pred minuloročným víťazom - Dánskom, dosiahol hodnotenie 9,4
bodu.
Slovensko
si 56. priečku delí ešte s Lotyšskom, Malajziou, Namíbiou a Samoou.
Slovensko je jednou z deviatich krajín sveta, kde medziročne
najviac vzrástlo vnímanie korupcie, dostali sme sa na „polcestu medzi krajiny Visegrádskej skupiny a krajiny typu Bulharsko, Rumunsko.
Príčiny tohto pádu Slovenska vidí riaditeľ Transparency
International Slovensko Gabriel Šípoš v tom, čo vláda neurobila a ako zlyhala v boji proti korupcii.
„Prvým signálom je, že vládne koalícia, kde dvaja z troch predsedov koaličných
strán majú nevyjasnené majetkové pomery,“ uviedol Šípoš.
Druhý problém vidí v tendroch.
„Opakovane sa súťaže zužujú na jedného záujemcu za nevyjasnených
podmienok," upozornil Šípoš a dodal, že v
ostatných troch rokoch narástol objem verejného obstarávania z európskych
fondov. „Čiže je to aj obrovský priestor, aby sa obstaralo aj zle a bohužiaľ
zdá sa, že za súčasnej vlády sa to aj podarilo, množstvo tých škandálov tomu
nasvedčuje. Nevidíme tu ani veľkú ochotu, že by sa táto vláda snažila
obstarávať transparentne a efektívne," povedal. Aj kontrolné orgány ako
Úrad verejného obstarávania (ÚVO), Najvyšší kontrolný úrad či Ministerstvo
financií SR podľa neho nerobia efektívnu kontrolu.
„Ak by bol pre súčasnú vládu boj proti korupcii prioritou, tak
sa mi zdá, že by sa snažila finančne a personálne posilniť tieto úrady,"
povedal Šípoš a dodal, že ÚVO má rovnako ako pred
štyrmi rokmi približne 100 zamestnancov.
Ďalším problémom je podľa Šípoša súdnictvo, pričom
jedna koaličná strana bojovala proti orgánu, ktorý podľa TIS „vyzeral dosť
efektívne na to, aké veľké problémy s korupciou Slovensko má“.
Okrem toho Šípoš považuje za
problém útočenie na novinárov a tretí sektor, teda na ľudí, „ktorí asi najviac
zviditeľňujú korupčné problémy.“ Podľa Šípoša je škoda, že predsedu vlády najviac „vytáča“ práca novinárov, nie
korupčné prípady.
Podľa Šípoša vyznieva skôr ako
vtip, to čo sľubovali SNS a HZDS vo volebných programoch v rámci boja proti
korupcii. “Nijako nepreukazujú, že majú záujem bojovať s korupciou,"
skonštatoval Šípoš. Strana Smer-SD podľa neho mala
obsiahly program boja proti korupcii, chceli presadiť štyri konkrétne protikorupčné nástroje, čo sa však tento rok nestalo. Ako
dodal Ivan Rončák z TIS, súčasný parlament je veľmi
pasívny v prijímaní protikorupčných opatrení.
Index vnímania korupcie spracovaný Transparency
International na Slovensku zažil historicky najväčší prepad o pol percentného
bodu, čo je podľa metodiky spracovania veľký pokles. „Je to pád, ktorý nás
zaraďuje štyri roky dozadu, prvýkrát na posledné miesto v rámci krajín V4.
Tohtoročný výsledok je veľmi nelichotivý,“ konštatoval Gabriel Šípoš po zverejnení výsledkov. Tento rok u nás dosiahol index vnímania korupcie
hodnotu 4,5, minulý rok to bolo 5 bodov z celkovo 10 možných. V porovnaní s
ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky sme skončili
na chvoste, priemer v Českej republike, Maďarsku a Poľsku bol 5 bodov.
Slovensko padlo o 4 až 7 miest aj v rebríčku 180 krajín, v
ktorých sa vnímanie korupcie na základe prieskumov hodnotí. Tento rok sme
skončili na 56. - 60. priečke, minulý rok to bola 49. až 50. priečka.
TIS na zlepšenie stavu navrhuje zvýšiť transparentnosť
finančných informácií, napríklad centrálnym zverejňovaním štátnej pomoci, eurotendrov, podobne na úrovni samosprávy až po
zverejňovanie faktúr. Obstarávať efektívne, teda zaviesť povinné elektronické
aukcie, zrušiť kategóriu neprioritných služieb. Zaviesť transparentnosť do
súdnictva pomocou pravidelných merateľných hodnotení sudcov.
Elektronizovať úradnícke konania a sprísniť kontroly
financovania politických strán, konfliktu záujmov a majetkových priznaní
politikov na celoštátnej aj samosprávnej úrovni.
Zdroj: Plus jeden deň, 17.11.2009