http://www.obecnenoviny.sk/show.stm?x=330721&cmd

Pripravuje sa novela zákona o obecnom zriadení

Teraz je čas na návrhy a diskusiu o potrebných zmenách a doplnkoch

Na Slovensku, a zvlášť v Bratislave, sa denne uskutočňuje niekoľko často nenápadných podujatí, ktoré môžu byť zaujímavé aj pre samosprávu. Na jednom z nich sme sa v decembri zúčastnili. Na pôde združenia Transparency International Slovensko (ďalej TIS) sa zišli zástupcovia vybraných subjektov a pozvaní poslanci zo samosprávy, aby diskutovali o pripravovanej novele zákona o obecnom zriadení.

Za kanceláriu ZMOS prišla riaditeľka právnej sekcie JUDr. Daniela Franzenová, za Najvyšší kontrolný úrad SR jeho podpredseda Ing. Emil Kočiš. Predstavy klubu nezávislých poslancov MsZ Banská Bystrica tlmočil jeho člen Vladimír Pirošík, svoje pohľady tlmočila poslankyňa MsZ Bratislava Katarína Šimončičová, ktorá je známa aj ako environmentálna aktivistka. Za hostiteľov stretnutie viedla predsedníčka TIS Emília Sičáková-Beblavá.

ZMOS nepodporuje veľkú novelu

Súčasné stanovisko ZMOS, podľa ktorého by zmeny v základnom zákone samosprávy mali reagovať iba na najakútnejšie problémy, tlmočila D. Franzenová. ZMOS nechce otvárať pri novele všetko, čo sa azda dnes aj javí problematické, pretože v legislatívnom pláne vlády je aj príprava nového zákona o obecnom zriadení prichádzajúca do úvahy po roku 2009. keď by už mala byť hotová koncepcia komunálnej reformy a modernizácie samosprávy (ekonomizácie, informatizácie a tvorby ľudských zdrojov). Na tieto slová zareagovala E. Sičáková-Beblavá otázkou čo sú to najaktuálnejšie problémy, pretože aktuálnosť a najmä naliehavosť problémov môžu rôzni ľudia posudzovať rôzne. Podpredseda NKÚ E. Kočiš súhlasí s tým, že pripraviť nový zákon pred prijatím koncepcie komunálnej reformy by bolo kontraproduktívne. Podľa neho však celý tento proces ešte nejaký rok potrvá, lebo od prijatia koncepcie komunálnej reformy, podľa prijatého plánu prípravy, by to malo byť v roku 2009, treba na prípravu nového zákona dva aj tri roky. Preto podľa neho pri súčasnej novelizácii zákona 369 treba zmeniť, prípadne upraviť všetko, čo si prax vyžaduje.

Občan má mať možnosť poznať všetko

Poslanec MsZ B. Bystrica V. Pirošík vstúpil do diskusie myšlienkou „Buď realista, požaduj nemožné“. Pripomenul, že ide napr. o zavedenie povinnosti zverejňovať zápisnice z rokovania zastupiteľstva, oni však navyše chcú, aby sa zverejňovali aj zápisnice z rokovania komisií a rady. Ak sú rokovania komisií verejné, a mali by byť, tak majú byť verejné aj zápisnice z ich rokovaní a je iba vecou legislatívnej techniky, ako sa to zabezpečí, dodal. Zverejňovať napr. na webovej stránke mesta, by sa mali tiež podklady pripravené na rokovanie zastupiteľstva. E. Kočiš však upozornil na skutočnosť, že vo väčšine menších obcí sa podrobná zápisnica z rokovania, teda zaznamenávanie toho, čo kto povedal, nerobí, lebo zákon to neukladá. Dokonca ani v Košiciach sa to tak podrobne nezaznamenáva. Na jednom zasadaní Rady ZMOS sa dozvedel, že v zákone nie je ani ustanovenie, že stanovisko kontroly sa musí vyhotoviť písomne.

Poslankyňa mesta Bratislava K. Šimončičová pripomenula pozitívnu skutočnosť, že na webovej stránke hlavného mesta možno opäť nájsť zápisnice zo zasadaní komisii MsZ. Aj podľa nej by malo byť zverejňovanie zápisníc z komisií zo zákona povinné, aby sa občan mal možnosť dozvedieť o problémoch všetko. V. Pirošík považuje za dôležitú povinnosť robiť zápisnice aj ich zverejňovať. Uviedol, že mesto Nitra má taký mechanizmus, podľa ktorého príslušná komisia MsZ vyhodnotí žiadosti o grant od mesta, dá svoj návrh primátorovi mesta a ten návrh bez zmeny podpíše a posunie poslancom do zastupiteľstva.

Dobrý rozpočet môže ohroziť jeho zmena

Za potrebnú považuje V. Pirošík ustanoviť aj povinnosť zverejňovať informácie o navrhovaných zmenách v rozpočte mesta/obce, tiež minimálne 15 dní pred zasadaním, teda tak ako je to pri zverejňovaní návrhu na rozpočet. Zmenou rozpočtu totiž možno podstatne zmeniť celý rozpočet. Potom uviedol príklad z mestečka v americkom štáte Ayova, kde v miestnych novinách ľudia najradšej čítajú zaujímavo písané články o úmrtiach, ale hneď za tým podrobné informácie o tom, ako sa míňajú peniaze mesta.

Pripomenutie miestnych novín podnietilo účastníkov stretnutia zamerať pozornosť na ne. V. Pirošík upozornil, že v Českej republike sa tiež zaoberajú novelizáciou zákona o obciach, pričom v diskusiách rezonuje návrh, aby miestne médiá, teda aj noviny, boli povinne verejnoprávne. Sú tam však aj hlasy, že obce by takéto malé noviny vôbec nemali vydávať. Zozbierali si totiž asi 100 takých periodík a zistili, že opozičné názory v nich málokedy nájdu miesto.

Povinnosť mať web pre každú obec?

V TIS si myslia, že zákon by mal každej obci/mestu, minimálne v obciach nad 1 000 obyvateľov, ukladať povinnosť mať webovú stránku, cez ktorú sa dajú informácie zverejňovať najpružnejšie. Obecné noviny pripomenuli, že upraviť zákonom povinnosť mať webovú stránku je azda predčasné, lebo najmä v obciach ešte mnohí občania nemajú k internetu žiadny prístup, prípadne nevyužívajú internet. D. Franzenová pripomenula, že ZMOS sa venuje podpore informatizácie a internetizácie menších obcí. Predminulý rok napr. ZMOS zabezpečil uskutočnenie veľkého projektu, cez ktorý 700 malých obcí získalo hardwér aj softwér. Aj keď si i v ZMOS uvedomujú, že tento proces by mal byť rýchlejší. K. Šimončičová uviedla, že obce bez internetu sú často znevýhodnené, lebo sa dostávajú k dôležitým informáciám neskôr. Napr. sa to stalo aj v súťaži o Strom roka.

Účasť na zasadnutí? Občan má často nezdolateľné prekážky!

K. Šimončičová otvorila aj ďalší problém, týkajúci sa účasti občanov na riešení problémov vecí verejných. Podľa nej by zo zákona mali byť zasadania všetkých zastupiteľstiev v neskorších popoludňajších a vo večerných hodinách, aby sa mohli na nich zúčastňovať aj zamestnaní občania. V. Pirošík pripomenul, že sa treba zaoberať aj nejakým mechanizmom, ktorý by umožnil občanom alebo nejakému ich splnomocnenému zástupcovi, ktorý nie je poslancom, vystúpiť na zastupiteľstve, pretože teraz, ak zastupiteľstvo nechce, hlasovaním občanovi vystúpenie zamedzí, aj keď súčasný zákon túto možnosť zakotvuje. Ale nie povinne. Na zasadaniach zastupiteľstiev VÚC v B. Bystrici to vyriešili tak, že ak svojho zástupcu splnomocní minimálne dvesto ľudí, dostane na vystúpenie v zastupiteľstve 10 minút. Podľa Obecných novín ide azda najmä o taký obsah vystúpenia zo strany občanov, ktorý si žiadny z poslancov zastupiteľstva neosvojil. Ale dôležité je, prirodzene, i to, aby občania mohli vstupovať do diskusie poslancov, v ktorej sa priamo počas zasadania tvorí stanovisko či uznesenie k nejakej otázke/problému. V takom prípade by aj dnes mali poslanci udeliť slovo občanovi na celú rozpravu o jednom bode programu, alebo na viac bodov, ak majú súvislosť, a nie schvaľovať mu každý jeden čiastkový vstup. Ďalší zaujímavý príklad uviedol V. Pirošík o Zvolene, kde občanov zastupuje tzv. prísediaci, teraz je to žena, ktorá sa do rokovania môže zapájať tak ako každý poslanec, iba nehlasuje. Navyše, v banskobystrickej samospráve dosiahli významný úspech v politickej kultúre dohodou väčšiny poslancov a politických síl na tom, že ak 5 percent občanov (asi 4 000), alebo tretina poslancov (11) chce zvolať mestské zastupiteľstvo, tak ho primátor zvolá.

Rezervy v práci komisií

Obecné noviny vidia v súvislosti s participáciou občanov na verejnej správe veľké rezervy pri vytváraní a práci odborných komisií mnohých poslaneckých zastupiteľstiev miest a obcí. Poväčšine totiž pretrváva taká koncepcia vytvárania komisií, podľa ktorej sú jej členmi najmä poslanci, čím neraz trpí odbornosť týchto komisií. Poslanci totiž nie sú odborníci (hoci niektorí áno), ale lokálni politici. Každá komisia by mala byť zložená, ale to sme už v ON viackrát napísali, najviac z jedného-dvoch poslancov a z viacerých špecializovaných odborníkov na danú oblasť, ktorí by sa zúčastňovali na jej zasadaniach podľa prerokúvaného problému. A toto by malo byť zohľadnené aj v znení príslušného ustanovenia zákona.

Právo na informácie o obci

Osobitným problémom je poskytovanie informácií verejnosti o obchodných spoločnostiach, na ktorých má podiel samospráva. Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že informácie od týchto spoločností sa získavajú ťažko s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. Aj v prípade, keď ide o stopercentnú obchodnú spoločnosť mesta/obce. Ale predmetom obchodných spoločností obcí by nemalo byť nič tajné. E. Kočiš pripomenul, že často aj poslanci obce, ktorá vytvorila spoločnosť a za ktorú aj oni hlasovali, majú problém dostať tieto informácie, čo je absurdné. A netrasparentnosť narábania s verejnými financiami a majetkom, ako vieme, nahráva korupcii.

(Dokončenie v budúcom čísle ON)

Bohumil OLACH

Zdroj: Obecné noviny, Vydanie č. 51/52 z 17. 12. 2007