http://www.sme.sk/c/3990560/co-tresta-to-aj-obhajuje.html

Straníckym klientelizmom pomáhajú vládne strany svojim starostom rovnako, ako pomohol minister Izák svokre šéfky svojho úradu.

Čo trestá, to aj obhajuje

Slovensko je ešte stále krajina, kde sa dajú vidieť veci, aké už inde nenájdete. K videniu tu bola napríklad tlačovka, na ktorej predseda vlády trestal ministra za osobný klientelizmus, ale zároveň pritom obhajoval stranícky klientelizmus.

Keď Robert Fico oznámil, že za „jedno rozhodnutie, ktoré sa týkalo aj vysokého funkcionára v rámci ministerstva životného prostredia a jeho rodinného príslušníka“, bude musieť Jaroslav Izák odísť z vlády, dostal logickú otázku: Budú sa preverovať aj ďalšie programy, pretože podľa štúdií Transparency International Slovensko boli dotácie veľmi často prideľované obciam, ktoré vedú starostovia zo SNS? Predseda vlády na ňu odpovedal tak, že napadol šéfku Transparency a vyhlásil, že pokiaľ ide o obce, je to iný prípad, lebo finančné prostriedky sa neprideľujú starostovi, ale sa „prideľujú na prospech celej obce“.

Osobný útok na pani Sičákovú-Beblavú bol neopodstatnený a hulvátsky, lebo TIS pod jej vedením robí iba to, čo robila aj za Dzurindu. Okrem iného zisťuje aj index politickej patronáže. Ide o objektívny ukazovateľ, ktorý hlási, do akej miery boli rozhodnutia o dotáciách ovplyvnené straníckou príslušnosťou prijímateľa. Aj keby riaditeľka TIS vyhovela odporúčaniu šéfa kabinetu a „sústredila sa na vysvetľovanie svojich súkromných vecí“, tak by sa tým index politickej patronáže vládnych strán vôbec neznížil. Index totiž odráža to, čo premiér, jeho ministri a ministri pánov Slotu a Mečiara vo zvýšenej miere praktizujú: z verejných zdrojov dávajú viac tým obciam, v ktorých majú „svojich“ starostov.

Tvrdenie, že je to v poriadku, lebo dotácie prinášajú „prospech pre všetkých obyvateľov obce“, je absolútne neprijateľné, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, ak už „štát“, teda vláda, premiér a ministri, dotácie prideľujú, je ich povinnosťou dodržiavať zásady nestrannosti a rovnosti šancí, lebo nerozdeľujú vlastné peniaze, ale verejné zdroje, ktoré vytvorili všetci občania, teda aj nevoliči vládnych strán. Po druhé, dotácie na prospech všetkých obyvateľov majú obce získať v transparentnej súťaži, a nie vďaka „korelácii“ medzi straníckou príslušnosťou ich starostu a príslušnosťou ministra či premiéra. Po tretie, štátna moc nesmie využívať verejné prostriedky na to, aby za tieto odmeňovala obce, ktoré zvolili starostu „správnej“ politickej príslušnosti. Lebo v takom prípade ministri pomáhajú svojim starostom rovnako, ako pomohol Jaroslav Izák svokre šéfky svojho úradu.

Meritórne sa stranícky klientelizmus od osobného klientelizmu ničím neodlišuje. Skutočnosť, že premiér jeden klientelizmus trestá a druhý obhajuje, je odsúdeniahodná rovnako ako to, že tri vládne subjekty stranícky klientelizmus pestujú a rozvíjajú.

| Marián Leško

Zdroj: SME, 25. 7. 2008