http://www.sme.sk/c/4059567/ficov-zakon-na-podvod-stopli.html

 

Sudcovia povedali, že neprávosti chcel Fico riešiť tak, že by vyrobil ďalšie

 

Ficov zákon na podvod stopli

 

Ústavný súd zmietol zo stola zákon o preukazovaní pôvodu majetku presadzovaný premiérom.

 

Ústavný súd včera zastavil zákon, ktorý mal postihovať ľudí, u ktorých by rozdiel medzi ich príjmami a skutočnou hodnotou ich majetku presahoval tisícnásobok minimálnej mzdy, čo je vyše osem miliónov korún.

 

Sudcom prekážalo, že by tento zákon mohol poškodiť ľudí, ktorí si zarábali len čestne, no niekto by proti nim zákon zneužil. Mohlo by sa to stať v dôsledku retroaktivity zákona, ako aj toho, že táto norma presúva dôkazové bremeno z orgánov verejnej moci na ľudí.

 

Zákon je podľa sudcov až taký zlý, že historicky po prvý raz povedali, že celý nie je v súlade s ústavou, nielen jeho časti.

 

Zákon presadil ešte ako opozičný politik súčasný premiér Robert Fico, za čo ho jeho súčasní koaliční partneri kritizovali.

 

SNS a HZDS teraz hovoria, že proti myšlienke zákona nikdy neboli. „Zákon o preukazovaní pôvodu majetku však musí byť ústavný a musí skvalitňovať spoločenský a politický život na Slovensku,“ hovorí podpredsedníčka SNS Anna Belousovová.

 

Predseda SNS Ján Slota pritom patrí k politikom, ktorí majú problém vysvetliť svoj majetok. Už roky sa tvári, že nič nevlastní, ako vlastné však využíva dom v Chorvátsku, luxusné autá a lietadlo.

 

Rovnako je to so 40-miliónovou vilou Elektra šéfa HZDS Vladimíra Mečiara. Stále dôveryhodne nepovedal, ako ju získal a bude splácať.

 

 

Koalícia vraj pôjde spolu

 

„Vždy spolupracujeme na zákonoch. Budeme aj teraz,“ hovorí poslankyňa HZDS Katarína Tóthová. Na Ústavnom súde zastupovala časť poslancov, ktorí Ficov zákon o preukazovaní pôvodu majetku napadli.

 

Pripraviť zákon, ktorý nebude protiústavný a nebude ani bezzubý, je ťažké. „Je možné, že poslanci povýšia návrh na ústavný zákon, a tak Ústavný súd stratí možnosť posudzovať jeho ústavnosť,“ hovorí zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.

 

Fico by si mohol pomôcť s takmer totožným návrhom, ktorý už v apríli predložili do parlamentu opoziční poslanci Vladimír Palko a Pavol Minárik. Navrhnutý je ako ústavný.

 

Fico takéto riešenie zatiaľ nevylúčil. Sám ešte v roku 2003 navrhol zákon ako ústavný.

 

Vozár si myslí, že by to bola „cesta absolútne nesprávnym smerom“. „Obchádzajú sa tým nálezy Ústavného súdu.“

 

Palko si myslí, že Fico teraz len zahmlieva. „Smer si nebude stáť za tým, čo dlhé roky presadzoval,“ predpovedá Palko, podľa ktorého sa premiér prispôsobí predsedovi HZDS. „Fico nechce ísť do ďalšieho zápasu s Mečiarom.“

 

Na ústavný zákon by Smer potreboval ústavnú väčšinu 90 hlasov, ktoré sa budú hľadať ťažko. Takéto riešenie by SNS a HZDS zrejme nepodporili. „Nemám rada riešenia na hrane ústavy,“ povedala Tóthová.

 

 

Opozícia: áno aj nie

 

Ani opozícia by Ficovi nepomohla všetkými hlasmi. Peter Miššík z SDKÚ hovorí, že by takéto riešenie bolo zneuctením Ústavného súdu, celého právneho poriadku aj ústavy. „V živote by som za takýto návrh nemohol hlasovať.“

 

Chce však, aby parlament prijal zákon, ktorý by postihoval ľudí, ktorí z nepoctivých zdrojov mimoriadne zbohatli.

 

Daniel Lipšic z KDH v proti­ústavnosti taký problém nevidí. Hovorí, že povýšenie zákona na ústavný zákon by bolo legitímne. Nestalo by sa tak po prvý raz. Podobne poslanci už raz prehlasovali Ústavný súd, a to pri zriadení parlamentného výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

 

 

Fico: Stále som za silný zákon

 

Ústavný súd sa včera zákona o preukazovaní pôvodu majetku zrejme nezbavil. Premiér ROBERT FICO na tlačovej konferencii povedal, že zvažuje, že ho opäť požiada o stanovisko. Chce vedieť, či môže prijať rovnako silný zákon, ktorý by povýšil na ústavný.

 

Ako ste prijali rozhodnutie Ústavného súdu?

 

„Za zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný, hlasovalo 114 poslancov. Je škoda, že súd nepotvrdil ústavnosť tohto zákona, lebo veľmi ťažko sa dosahuje na slovenskej politickej scéne taká široká dohoda, aby zakladala ústavnú väčšinu. Pokiaľ ide o môj postoj, ďalej považujem prijatie zákona za veľmi dôležité. Slovensko potrebuje takýto zákon."

 

Čo bude ďalej so zákonom?

 

„Musíme sa pozrieť, aké sú výhrady Ústavného súdu, spracovať ich a pokúsiť sa o takú formu zákona, ktorá na jednej strane bude prísna a na druhej dokáže vyhovieť nálezu Ústavného súdu, ktorý, či sa nám to páči, alebo nepáči, musíme rešpektovať. Prijímať zákon, ktorý neobsahuje dostatočne prís­ne mechanizmy, nemá význam. Budem sa v tom osobne angažovať."

 

V parlamente je predložený návrh ústavného zákona, ktorý je takmer totožný s vaším pôvodným návrhom. Podporíte ho?

 

„Nechcem špekulovať. Ústavný súd povedal, že obsah zákona o preukazovaní majetku je v rozpore s ústavou. Kladiem si otázku, na ktorú ešte nepoznám odpoveď, či obyčajná zmena formy zákona je dostatočná na to, aby sme obišli rozhodnutie Ústavného súdu. Ak sa zhodneme na tom, že je to možné, môžeme ísť cestou ústavného zákona. Či to je možné, musia povedať relevantní ľudia. Aj Ústavný súd by mal sám hľadať odpoveď na túto otázku pre nás všetkých. Bolo by to najrelevantnejšie."

 

Budete iniciovať, aby sa problémom Ústavný súd zaoberal?

 

„Áno. Pokúsime sa nájsť právnu formu, ako osloviť Ústavný súd v tejto téme. Považoval by som jeho stanovisko za záväzné. Som za prísny zákon, ale nech nám Ústavný súd povie, či to môžeme urobiť tak, že prijmeme ústavný zákon takého istého znenia. Či to nebude považovať za obídenie jeho práce. Ešte dnes sa opýtam ústavných právnikov, ako by sa dal Ústavný súd osloviť."

 

 

Prísne riešenia nemusia vždy pomôcť

 

Aj Európska komisia vlani upozornila, že zákony samotné problém korupcie a konfliktu záujmov neriešia.

 

Postihnúť ľudí, ktorí nevedia vysvetliť, ako nadobudli majetok, je možné na Slovensku už dnes a nástrojov je na to dosť, tvrdí právnik z Transparency International Slovensko Pavel Nechala. Hovorí o daňových zákonoch, Trestnom poriadku a zákone o konflikte záujmov.

 

Problémom je, ako sa zákony dodržiavajú. Majetkové priznania verejných činiteľov sú nedostatočné a vôbec nevypovedajú, ako skutočne žijú. Podľa Nechalu si ich takto oklieštili poslanci. Chybou tiež je, že priznania kontroluje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, teda poslanci sami seba. Nezávislý orgán sa k tomu nedostane.

 

Aj Európska komisia vlani v októbri v správe o konflikte záujmov upozornila, že predpisy sú len jedným nástrojom a nemôžu riešiť žiaden problém. „Najmä nové členské štáty by sa mali prestať sústreďovať na legislatívnu činnosť. Namiesto toho týmto krajinám odporúčame zamerať sa na otázky implementácie a presadzovania," tvrdí komisia.

 

Nechalovi sa nepozdáva, že boj proti konfliktu záujmov sa vždy zužuje len na to, že treba zmeniť zákon alebo prijať nový. „Doplní sa slovo alebo nová povinnosť, ale tá realita je skôr výsmechom voličom."

 

 

Čo bolo zle

 

porušuje ústavný princíp právnej istoty

 

je retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam

 

pripúšťa neprimerané zasahovanie do práva vlastniť majetok

 

neprimerane presúva dôkazné bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické a právnické osoby

 

zavádza nový, ústave neznámy spôsob prepadnutia majetku, ktorého realizácia nie je transparentná

 

vytvára priestor na uplatnenie svojvôle tým, že pripúšťa výklad, podľa ktorého možno odňať majetok v hodnote rozdielu, ktorý odporca nedokázal preukázať

 

zákon vyvoláva obavy o jeho zlučiteľnosti s princípmi právneho štátu

 

 

Chronológia

 

február 2005 - poslanci Smeru predložili zákon do parlamentu

 

23. jún 2005 - Národná rada zákon schválila; podporilo ho 114 zo 144 prítomných poslancov: za hlasovalo SDKÚ (22), ANO (11), KDH (14), KSS (9), Smer (27), SMK (14), nezaradení (17), klub HZDS sa zdržal, traja boli proti - Karol Džupa, Ján Cuper, obaja z HZDS a Miroslav Ábelovský (nezaradený)

 

1. septembra 2005 - zákon platí

 

16. septembra 2005 - Ústavný súd dostal podnet 31 poslancov Národnej rady, aby posúdil ústavnosť zákona

 

6. októbra 2005 - Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona

 

25. apríl 2008 - poslanci Vladimír Palko a Pavol Minárik predložili do Národnej rady nový ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku

 

15. mája 2008 - koalícia odložila rokovanie o Palkovom a Minárikovom návrhu zákona; mala by sa ním v parlamente zaoberať po rozhodnutí Ústavného súdu o pôvodnom zákone

 

2. júla 2008 - Ústavný súd odložil vyhlásenie svojho verdiktu na žiadosť predsedu Národnej rady Pavla Pašku, ktorý sa na ňom chcel zúčastniť, ale pre rokovanie parlamentu nemohol do Košíc prísť

 

3. septembra 2008 - Ústavný súd rozhodol o ne­ústavnosti zákona ako celku.

 

 

Veronika Šutková, Mikuláš Jesenský, Daniel Vražda

Zdroj: SME, 4. 9. 2008