http://www.sme.sk/c/3434584/Klientelisticka-ministerka.html

Klientelistická ministerka

Prvá reakcia politikov na každú novú kauzu je vo väčšine prípadov rovnaká. Snažia sa problém bagatelizovať a niekedy až absurdne vysvetliť. V súčasnej kauze ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej však možno pozorovať isté nóvum. Koaliční politici vytrvalo obhajujú neobhájiteľné a rôznymi výrokmi odhaľujú svoj spôsob nazerania na svet. Je teda správanie ministerky Tomanovej prejavom klientelizmu?

Klientelizmus je formou tzv. inštitucionalizácie korupcie. Vzniká uprednostňovaním, preferovaním priateľov a kolegov, spriaznených skupín. O klientelizme hovoríme vtedy, keď sa rozdeľovanie statkov, tovarov, služieb a uznaní neuskutočňuje na základe neosobných pravidiel, napríklad práva či trhu, ale na základe osobných vzťahov.

Klientelizmus a korupcia sú dva odlišné, aj keď súvisiace pojmy. Klientelizmus je spôsob, akým je spoločnosť organizovaná, kým korupcia je správanie jednotlivca v spoločnosti, ktoré môže, ale nemusí, prerásť do hromadného javu. Vo verejnom sektore ide hlavne o situácie, keď je do siete klientov zapojená osoba, ktorá má reprezentovať verejný záujem a pri plnení delegovaných povinností uprednostňuje „spriaznené“ siete. Potom chýba len malý krok k tomu, aby osoba reprezentujúca verejný záujem, začala očakávať kompenzácie za výkon verejných funkcií aj od ostatných - či už vo forme úplatkov alebo iných neoprávnených výhod.

V diskusii k aktuálnej kauze sa vôbec nevyjadruje orgán poverený ochranou pred klientelizmom. Je ním parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ten si totiž dlhodobo neplní svoje povinnosti stanovené mu ústavným zákonom. V opačnom prípade by musel začať konanie, pretože verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Absurdná argumentácia „na Slovensku každý každého pozná“ by mala byť dôvodom na prísnejšiu reguláciu, a nie rezignáciu na dodržiavanie prijatých pravidiel. Pomoc priateľom je chvályhodná a zaslúži si uznanie, musí sa však uskutočňovať z vlastného vrecka, a nie z verejných prostriedkov. V takom prípade ide o klientelistické praktiky.

Poslanci nerozhodujú a asi ani v blízkom čase rozhodovať nebudú proti svojim kolegom z poslaneckých lavíc. Taktiež si nevytvoria potrebný administratívny aparát, ktorý by preskúmaval konania poslancov a vytváral podklady na možné konania o konflikte záujmov. Z uvedených dôvodov je potrebné prijať iné riešenie, a to zmeniť príslušný orgán - Výbor pre nezlučiteľnosť funkcii. Vo veci kauzy „Privilégium“ bude rokovať Národná rada Slovenskej republiky a voliči budú mať opäť možnosť konfrontovať sľuby politikov s realitou.

O tom, že chápanie konfliktu záujmov a jeho predchádzania je na Slovensku na veľmi nízkej úrovni, svedčí aj postoj niektorých novinárov. Prijatie pozvania na akciu súkromnej spoločnosti znižuje ich dôveryhodnosť, na ktorej im musí záležať v prvom rade. Príkladov je samozrejme viac, len diskusia a vôľa niečo meniť chýba. Však páni lekári na kongresoch farmaceutických spoločností atď.

Pavel Nechala (Autor je právnik spolupracujúci s Transparency International Slovensko)

Zdroj: SME, 11. 8. 2007