Za halierovou zmluvou sú
milióny
Stovky miliónov korún môže
zarobiť súkromný investor na prenájme lužného lesa v Bratislave, ktorý
uzatvorením halierových zmlúv umožnili štátni úradníci.
Podľa oslovených odborníkov
pritom zrejme išlo o poskytnutie štátnej pomoci, ktorú zákon nepripúšťa.
Vodohospodári pochybenie odmietajú.
Pravda zistila, že
Vodohospodárska výstavba a Slovenský vodohospodársky podnik prenajali v
uplynulých dňoch bez verejnej súťaže
Právnička Zuzana Čaputová,
ktorá podobné prípady rieši, si myslí, že mohli byť porušené európske pravidlá
na ochranu hospodárskej súťaže. "Zľava z nájomného pod trhovú cenu sa v
Európskej únii chápe ako poskytnutie štátnej pomoci. Ak je pomoc štátu vyššia
ako 6 miliónov korún (200-tisíc eur) počas troch rokov, musí ju schváliť
Európska komisia," vysvetlila Čaputová.
O tom, že Jarovské rameno
mohlo byť prenajaté pod trhovú cenu, svedčí jednoduché porovnanie. Za prenájom
by vodohospodári získali celkovo o 350 miliónov korún (11,6 milióna eur) viac,
ak by postupovali podobne ako v roku 2005, keď prenajali pomocou medzinárodnej
súťaže susedné územie v Čunove. Za viac ako trikrát vyššiu jednotkovú cenu.
V celkom iných číslach sa
pohyboval aj predaj pozemkov v tesnom susedstve Jarovského ramena z júna tohto
roku. Bratislavská župa tam od súkromnej spoločnosti kúpila deväť hektárov pôdy
za 287 miliónov korún (9,5 milióna eur) na výstavbu športovo-rekreačného
areálu. Zaplatila teda 64-krát vyššiu jednotkovú cenu, ako je takmer storočné
nájomné za Jarovské rameno vymerané vodohospodármi.
"Celú transakciu je
možné hodnotiť ako netransparentnú, pretože sa udiala bez verejnej
súťaže," reagovala prezidentka Transparency International Slovensko Emília
Sičáková-Beblavá. Tá je presvedčená, že vec môže byť zaujímavá pre Európsku
komisiu. "Vzhľadom na polohu Jarovského ramena totiž môžeme hovoriť aj o
dosahoch na medzinárodný obchod, teda obchod medzi členskými štátmi,"
vysvetlila.
Posun kauzy do Bruselu by
mohol mať pre developera nepríjemné následky. Európska komisia má totiž
právomoc členskú krajinu zaviazať, aby od podnikateľa vymáhala neprávom získanú
štátnu pomoc plus stanovené úroky. Prvé podnety zo Slovenska už komisia rieši.
Pravda sa snažila zistiť, či
bol prenájom Jarovského ramena nahlásený ministerstvu financií, ktoré posudzuje
i prípady neoprávnenej štátnej pomoci. Odpoveď na otázky však v stredu
ministerstvo neposkytlo. Samotní vodohospodári cez svoj rezort odkázali, že je
všetko v poriadku. "Oba štátne podniky splnili všetky náležitosti potrebné
k príprave zmluvy tak, ako to predpisuje zákon," oznámil hovorca
ministerstva životného prostredia Peter Višváder.
Ľuboš Kostelanský, Pravda
Zdroj: Pravda, 16. októbra
2008