http://www.hnonline.sk/svet/c1-25665190-boj-s-korupciou-zatial-stale-prehravame

 

Svet nám vyčíta najmä diery v legislatíve. Podľa Svetovej banky sme však menej korumpovaní než Česi.

 

Boj s korupciou zatiaľ stále prehrávame

 

Korupcia na Slovensku stále kvitne, aj keď už nie v takej miere, ako ešte pred pár rokmi. Medzinárodná organizácia Transparency International nás zaraďuje medzi krajiny, ktoré len málo plnia záväzky v boji proti korupcii svojich firiem. Rovnako ako Slováci pritom v najnovšej správe organizácie dopadli napríklad aj Česi, Kanaďania či Briti.

Najviac nám správa vyčíta, že naše firmy nenesú žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. „My sme sa pritom k tomu zaviazali. Naša povinnosť zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť firiem vyplýva z dohovoru Organizácie pre spoluprácu a rozvoj v Európe,“ povedal pre HN Pavel Nechala z Transparency International Slovensko.

Pokiaľ ide o korupciu, nijako nevynikáme ani v najnovšej výročnej správe Svetovej banky. Pohybujeme sa v strede rebríčka krajín, pričom podľa štatistík Svetovej banky sme o niečo menej korumpovaní než povedzme Česi alebo Poliaci. Najmenej skorumpované sú už tradične severoeurópske krajiny – vedie Fínsko pred Dánskom, tretím „najčistejším“ národom sú Rakúšania.

 

Diery v legislatíve

Transparency International si vo svojej správe „posvietila“ na konkrétne prípady korupcie v nadnárodných spoločnostiach. Popredné miesto si celosvetovo vyslúžili nadnárodné firmy Alstom, BAE Systems, Halliburton či Siemens. „Slovenska sa týka napríklad prípad firmy BAE Systems z Veľkej Británie, ktorá mala údajne podplácať na ministerstve obrany. Táto kauza sa stále vyšetruje,“ povedal Nechala. Meno nemeckej firmy Siemens sa podľa neho zasa spomínalo v súvislosti s kauzou verejného osvetlenia v Bratislave.

Správa v tejto súvislosti chváli Nemecko, ktoré minulý rok dokázalo, že Siemens podplácal v Rusku, Líbyi a v Nigérii, a vyrubilo firme vysokú pokutu. Nás však kritizuje za diery v legislatíve, konkrétne za to, že ešte stále sme nedokázali zaviesť do nášho právneho systému trestnoprávnu zodpovednosť firiem. Minulé snahy zaviesť tento prvok do slovenskej legislatívy bez výnimky stroskotali. „Ja som sa to snažil presadiť v minulom volebnom období, ale môj návrh parlamentom neprešiel,“ povedal pre HN bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

Naše ministerstvo spravodlivosti však má voči správe Transparency International vážne výhrady. „Správa je neobjektívna,“ povedal pre HN hovorca rezortu spravodlivosti Michal Jurči. Minister Štefan Harabin už podľa neho vypracoval návrh zákona, ktorý zavádza postih aj pre firmy a predložil ho do vlády. Kameňom úrazu je však jediné slovíčko. Pri preklade medzinárodných zmlúv, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, sa v anglickom origináli používa výlučne slovo „penalty“, ktoré síce znamená trest, ale aj pokutu.

Naše ministerstvo tvrdí, že peňažné pokuty budú pre firmy dostatočné. To však podľa Lipšica nestačí. Aj keby bol totiž Harabinov návrh schválený, výčitiek Transparency International sa tým nezbavíme.

 

Úplatky na komunálnej úrovni

Správu, ktorú zverejnila centrála Transparency International v Berlíne, vypracovali jednotlivé pobočky organizácie v spolupráci s expertmi na danú oblasť. „Všeobecnú správu za Slovensko pripravila slovenská pobočka,“ vysvetlila pre HN hovorkyňa Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá. Podľa nej máme s korupciou ešte stále dosť problémov. „Príkladom sú oblasti, kde je potrebné uskutočniť štrukturálne reformy, napríklad zdravotníctvo, verejné obstarávanie a problémom je tiež politická korupcia.“

Jej slová tiež potvrdzujú štatistiky Úradu boja proti korupcii. Ako HN informovalo jeho tlačové oddelenie, úrad v súčasnosti odhaľuje prípady korupcie predovšetkým v komunálnej oblasti, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v štátnej správe, napríklad pri schvaľovaní vozidiel do premávky. Nie za všetkými zlými rozhodnutiami však automaticky musí stáť korupcia. „Najmä komunálni politici sú na Slovensku stále veľmi slabo profesionálni a často jednoducho nestačia na výkon svojich funkcií,“ dodala pre HN Zuzana Wienk z Aliancie Fair–Play.

Zdroj: Hospodárske noviny, 26. 6. 2008