http://hnonline.sk/c1-22382410-spravny-primator-sa-oplati-najma-ak-patri-k-vlade
Správny primátor sa oplatí. Najmä,
ak patrí k vláde
Sedieť na starostovskej alebo
primátorskej stoličke vo farbách vládnych strán má svoju výhodu. Ľahšie sa tam
dostane dotácia, o ktorú obec požiadala štát.
Podľa zistení Transparency
International Slovensko získalo v tomto roku štátnu
podporu od ministerstva financií 590 projektov samosprávy, kde „vládnu“
zástupcovia koaličných strán Smer- SD, ĽS-HZDS či SNS, kým projektov obcí s
opozičným zafarbením bolo len 42. Nezávislí starostovia zas získali peniaze na
143 projektov, pričom nezávislých je bezkonkurenčne najviac. Obce vládnucich
strán dominovali v dvoch tretinách. „Peniaze prideľujú na základe straníckej
príslušnosti, čo evokuje klientelizmus,“ vyhlásila riaditeľka Transparency Emília Sičáková-Beblavá.
Upozorňuje aj na fakt, že o dotáciách rozhoduje de
facto minister. „Je potrebné obmedziť voľnosť v rozhodovaní cez stanovenie
jasných kritérií pri prideľovaní dotácií.“ Ministerstvo financií, ktoré vedie nominant Smeru Ján Počiatek,
pritom rozdelilo približne 145 miliónov korún. Hovorca rezortu Miroslav Šmál však odmieta obvinenia z netransparentnosti.
„Máme presne stanovené pravidlá, na základe ktorých prideľujeme dotácie.“
„Rozdeľovali sme dotácie najmenej rozvinutým obciam východného, stredného a
nakoniec západného Slovenska, ktoré nemali možnosť získať prostriedky úverom
alebo inak,“ hovorí Šmál. Peniaze šli hlavne na
verejné osvetlenie, chodníky, kultúrne domy. Starosta obce Markušovce v okrese
Spišská Nová Vec Ján Šofranko (kandidoval za koalíciu
Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS) hovorí, že dotáciu dostali iba
vďaka vytrvalosti a nie preto, že je kandidát vládnej koalície. „Na
rekonštrukciu rozhlasu sme žiadali dotáciu štyri roky, preto si myslím, že už
len vďaka tej vytrvalosti sme ju dostali. Možno má moja stranícka príslušnosť
vplyv, ale skôr v tom, prečo sme ju minulé roky nedostali.“ Jeho kolega z obce
Choča v okrese Zlaté Moravce František Drgoňa (Smer-SD) tiež nedáva do súvisu politickú príslušnosť s
pridelením dotácie. „Nikomu a nikde som nevolal, ani som inak nikoho neoslovil.
Som rád, že som konečne dostal peniaze na rozhlas z roku 1948, ktorý bol v
dezolátnom stave.“ Podobná situácia bola aj pri prideľovaní dotácií z Environmentálneho
fondu ministerstva životného prostredia. Obce, kde majú starostu z vládnych
strán, získali peniaze na polovicu projektov z celkového počtu rozdelených
dotácií. „Je to úplný nezmysel. Stranícku príslušnosť starostov si nikto
nevšíma, ani sa nikde neuvádza v žiadosti o dotáciu,“ reaguje hovorca rezortu
životného prostredia Peter Višváder. V poslednom roku
sa z fondu rozdelilo 1,8 miliardy korún. Višváder
vysvetľuje, že projekty sú hodnotené trojstupňovo - fond najskôr preverí
splnenie kritérií pre dotáciu, stanoviská dávajú aj odborné útvary ministerstva
(voda, ovzdušie, odpady) a napokon sa hodnotí všeobecný prospech a cieľ
projektu. Sičáková-Beblavá si napriek tomu nemyslí,
že by išlo o plytvanie peniazmi – všetci starostovia vedia dokumentovať, na čo
presne financie potrebujú. „Nerozhoduje sa však podľa kvality projektu, ale
podľa straníckej príslušnosti.“ Voči poklesu peňazí pre obce opozičných strán
sa už ohradila aj SMK. Tvrdí, že obciam na juhu Slovenska ide po nástupe Ficovej vlády menej peňazí.
Zdroj: Hospodárske noviny, 8. 11.
2007