http://www.sme.sk/c/3624395/Niet-dovery-bez-otvorenosti.html

 

Niet dôvery bez otvorenosti

 

Čím je mesto väčšie, tým menej občania dôverujú, že je spravované čestne.

 

Korupcia je ťažko uchopi­teľný fenomén. Jednou z možností, ako ju zmerať, je opýtať sa na jej prítomnosť ľudí. Utvoriť si obraz o súčasnom stave korupcie v slovenských ob­ciach a mestách nám pomohol aj prieskum verejnej mienky, ktorý pre TIS v novembri 2007 uskutočnila agentúra Focus na reprezentatívnej vzorke 1019 obyvateľov. Rovnaké otázky sme položili slovenskej verejnosti aj v júli 2003 – môžeme teda porovnávať.

 

Rozšírenosť korupcie v miestnej samospráve deklaruje 36 percent respondentov. Prieskum indikuje zvýšenie dôvery v integritu miestnej samosprávy – v porovnaní s júlom 2003 bol zaznamenaný mierny nárast názorov, že korupcia na miestnej úrovni je málo rozšírená (nárast o deväť percent). Avšak aj medzi obcami existujú obrovské rozdiely, a to podľa veľkosti danej samosprávy. Najmenej korupcie vo svojich obciach vnímajú obyvatelia malých obcí, opak platí v mestách.

 

Presvedčení o korupcii

 

Zaujímavý je aj pohľad na oblasti, v ktorých verejnosť vníma najviac korupcie. Občania sú najkritickejší k personálnej politike miestnych samospráv – každý druhý opýtaný si myslí, že cestou k práci na mestskom úrade je korupcia alebo klientelizmus. Vo veľkých slovenských mestách, ktoré sú pomerne veľkými zamestnávateľmi, korupciu v danej oblasti vníma dokonca 74 percent respondentov. Serióz­ne sa tak otvára otázka nutnosti novelizácie zákona o výkone prác vo verejnom záujme, keďže mestá nemajú vážny záujem o korektnú samoreguláciu v tejto oblasti.

 

Predmetom vážnej kritiky je aj oblasť predaja obecných pozemkov. A znova – zaznieva najmä od obyvateľov väčších miest; napríklad v Košiciach a Bratislave vníma korupciu v uvedenej oblasti 73 percent respondentov. A čo je úplne najhoršie, situácia vo vnímaní korupcie v uvedených oblas­tiach sa od leta 2003 významnejšie nezmenila.

 

Názory verejnosti na obmedzenie korupcie sú zhodné s dlhodobo presadzovanou lí­niou TIS. Kľúčové sú informácie – zverejňovanie všetkých informácií o aktivitách obce vrátane informácií o nakladaní s majetkom a financiami obce považuje za najdôležitejší nástroj znižovania korupcie 46 percent opýtaných.

 

Pomôžu informácie

 

Je to jednoduché – informáciami sa buduje dôvera. Všetci si budú myslieť, že primátor chodí na služobnom aute na huby, kým mesto nezverejní zoznam jeho služobných ciest. Kto neverí, že aj takúto informáciu je možné zverejniť, nech­ sa pozrie napríklad na internetovú stránku mesta Šaľa. Z ďalších navrhovaných opatrení spomeňme skutočnosť, že viac ako tretina respondentov ďalej zdôrazňuje riešenie problematiky konfliktu záujmov v miestnej samospráve.

 

Nositeľmi protikorupčnej agendy sú v jednotlivých komunitách často aktívni jednotlivci, ktorí sa usilujú o verejnú (občiansku) kontrolu moci. Potešujúcim zistením je, že občania ich konanie vnímajú pozitívne (46 percent respondentov si myslí, že aktivisti robia dobrú vec, pričom 35 percent sa k danej otázke nevedelo vyjadriť). Posilňuje to ich legitimitu vstupovať vo verejnom záujme do arény moci, aj keď sa to mnohým kritizovaným lokálnym politikom nepáči.

 

Ak by sme mali zhrnúť niekoľkými vetami poznanie z prieskumu, tak ten ukázal, že dôvera v malých komunitách, kde je kontrola uskutočňovaná najmä neformálnymi mechanizmami, je väčšia ako v mestách. Čím väčšie mesto, tým menšia dôvera v korektnú správu vecí verej­ných. Pre mestá je to výzva – priblížiť sa k občanom a získať si ich dôveru. Aby aj vo veľ­kých mestách vládla dôve­ra, treba kontrolné mechanizmy posilniť čo najväčšou otvorenosťou. Kozmetické zmeny nestačia. Prijímané protikorupčné opatrenia mu­sia smerovať k otvorenosti miestnej samosprávy, musia byť vynútiteľné – a najmä žité.

 

Emília Sičáková-Beblavá, Ivan Rončák (Autori pôsobia v Transparency International Slovensko)

 

Zdroj: SME, 7. 12. 2007