vlada-vydesila-investorov.html,

Vláda vydesila investorov

Možné arbitráže a súdy. Nespokojnosť zahraničných obchodných komôr a nahnevaní zástupcovia zamestnávateľov. To je reakcia na vládou schválený návrh zákona o strategických podnikoch.

BRATISLAVA. Nemecko má významné investície na území Slovenska. Reakcia jeho podnikateľov na návrh zákona o strategických podnikoch je tvrdá. Slovenskonemecká obchodná komora včera vyhlásila: „Za hospodársky boom pred krízou Slovensko vďačí aj silnej angažovanosti zahraničných investorov. Týmto znením návrhu zákona vláda s dôverou hazarduje. Ide o zlé znamenie všetkým investorom,“ povedal hovorca komory Markus Halt.

Ak totiž nový zákon prejde parlamentom, štát získa predkupné právo na strategické firmy za cenu určenú znalcom. Medzi podniky na vládnom zozname by sa kvalifikovali aj podniky so zahraničnými akcionármi ako Východoslovenská, Západoslovenská a Stredoslovenská energetika, SPP či Slovenské elektrárne.

Zákon nájdete tu - kliknite

„Návrh zákona spätne zasahuje do privatizačných zmlúv. Prevracia zásadné a zmluvne zaručené rozhodovacie právomoci v energetických koncernoch naruby,“ povedal Halt. Štát tak bude mať možnosť výrazne ovplyvňovať obchodnú politiku súkromných investorov. „Slovensko týmto krokom vážne ohrozuje svoju atraktivitu ako miesta investícií, čím v konečnom dôsledku škodí sebe,“ povedal.

Aj Američania sú zaskočení

K návrhu zákona sa včera vyjadrila aj Americká obchodná komora. „Vyvoláva to obavy špeciálne v oblasti kritérií na zaradenie firmy medzi strategické. Mal by byť objasnený kontrolný mechanizmus, aby zmenšil obavy z porušovania vlastníckych práv a základných princípov trhového hospodárstva.“ Táto komora združuje vyše 330 firiem, a je preto pripravená konzultovať zákon s vládou Slovenskej republiky.

Naše zväzy kritizujú tiež

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení sa proti zákonu tiež postavila: „Návrh nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi. Narúša podnikateľské prostredie a jeho obsah je v priamom rozpore s princípmi súkromného práva a s ústavou,“ povedal prezident asociácie Tomáš Malatinský.

Ak vláda pretlačí zákon o strategických podnikoch, staneme sa Venezuelou v strede Európy. Zároveň však proti sebe kabinet postaví šíky, pre ktoré už bude jeho pôsobenie neprijateľné. Čítajte viac v komentári Ivana Štulajtera: Smelo do toho, druzjá!

To, že návrh zákona o strategických podnikoch nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi, kritizuje aj Republiková únia zamestnávateľov. „S návrhom zákona zásadne nesúhlasíme a budeme žiadať jeho stiahnutie z legislatívneho procesu,“ povedal tajomník Martin Hošták.“ V zákone mu chýba analýza vplyvov na verejné financie, či hospodárenie podnikateľskej sféry.

Firmy s viac ako 500 ľuďmi môžu byť strategické

Vláda môže podľa zákona ukázať prstom takmer na ktorýkoľvek podnik. „Stačí, ak spĺňa jedno z kritérií,“ hovorí právnik Radovan Pala. Podľa neho je znenie návrhu vágne, a preto sa nedá presne určiť, čo môže vláda považovať za strategický podnik.

„Nie je vylúčené, že za strategický podnik vyhlásia aj spoločnosť, ktorá nemá absolútne žiadne ekonomické problémy. Súčasné znenie to umožňuje. Povinnosti, ktoré zákon ukladá, sú potom nielen nezmyselné, ale vo svojej podstate sa priečia princípu ochrany slobodného podnikania a rovnosti,“ povedal právnik Marek Benedik. „Paradoxne striktné dodržiavanie uvedených obmedzení môže viesť k vzniku ekonomických problémov spoločnosti, pretože znemožňuje pružne reagovať na hospodársku situáciu.“ Strategický podnik bude mať totiž zakázané hromadne prepúšťať.

Taktiež nie je jasné, kto má vôbec povinnosť ponúknuť svoj majetok na predaj štátu. Veľké firmy spravidla vlastní niekoľko akcionárov. Podľa právnika Ernesta Valka majú veľké firmy často už vo svojich stanovách zakotvené predkupné právo. Čiže, ak akcionár chce predať svoj podiel, ponúkne ho najprv spolumajiteľom firmy. „Nie je doriešené, čo sa stane, ak sa to dostane do rozporu so stanovami spoločnosti,“ povedal Valko. Zákon podľa neho nenáležite zasahuje do vnútorných pomerov firmy.⋌

Vláda nechápe podstatu konkurzu

Ak má konkurzný správca predať krachujúcu firmu štátu, nedozvie sa jej skutočnú cenu. To nie je jediná výhrada správcov.

BRATISLAVA. Zákon o strategických podnikoch dáva nové po〜vinnosti aj konkurzným správ〜com. Po novom budú totiž musieť krachujúci podnik ponúknuť štátu na predaj. Cenu za podnik určuje znalec. „Nie je tak možné vygenerovať cenu predávaného majetku konkurenciou ponúk rôznych záujemcov. Na druhej strane je pravdou, že v konkurze sa majetok zvyčajne predá za nižšiu cenu než je znalecká cena,“ povedal konkurzný správca Jozef Griščik. Ďalší problém prichádza, keď štát vyplatí veriteľov firmy. Ak potom zostane nejaký majetok, dostanú ho majitelia firmy. Po predaji firmy vláde sa k nemu nedostanú.

Problém je aj v tom, že štát chce, aby mu správcovia predávali celú spoločnosť. Právnik Marek Šmida tvrdí, že správca nemôže štátu predať spoločnosť ako takú. V konkurze sa speňažuje len majetok firmy.

Navyše, cieľom konkurzu je predávať s tým, že sa už nové záväzky firmy nebudú tvoriť. Štát však od správcov chce, aby podnik prevádzkovali. Umožňuje tak firme robiť ďalšie dlhy. Okrem toho podľa Šmida je absolútny nezmysel predpokladať, že dodávatelia budú strategickej spoločnosti naďalej dodávať svoje tovary a poskytovať služby. Štát má pritom mesiace na rozmyslenie, či spoločnosť vôbec kúpi. Medzitým sa o ňu má starať správca.

„Zákon nerieši, čo sa stane, ak správca ponúkne spoločnosť na predaj, ale štát ju nakoniec nekúpi. Pritom za obdobie vypracovávania znaleckej ceny a realizácie ponuky štátu môže vzniknúť množstvo nových záväzkov spoločnosti, ktoré nikto neuspokojí.

(dak, vfo)

Čo podľa vás prinesie nový zákon o strategických podnikoch?

U. S. Steel Košice

Zákon je pre nás novou vecou a práve ho vyhodnocujeme s ohľadom na potenciálne dôsledky pre našu spoločnosť a zamestnancov. Myslíme si, že sú tam veľké otázniky, ktoré potrebujeme mať zodpovedané. Obzvlášť tie, ktoré sa týkajú práv akcionárov, súladu so Zákonníkom práce a dôsledkov pre voľný trh. Odporúčali by sme v tejto súvislosti širší dialóg so všetkými zainteresovanými, osobitne zamestnávateľskými zväzmi pre to, aby sme sa uistili, že sa nepodniká žiadna aktivita, ktorá by odrádzala priame zahraničné investície na Slovensku obzvlášť v tomto pre ekonomiku otáznom období.

Železiarne Podbrezová

Železiarne Podbrezová v tomto roku dvakrát pristúpili k hromadnému prepúšťaniu. Prepúšťanie vo firme je krok k ozdraveniu firmy. Nevieme si predstaviť, čo by to znamenalo, keby sme týchto zamestnancov museli naďalej zamestnávať. Prečo chce štát dotovať podniky? Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností by nám to neumožňoval. Plne sa stotožňujeme so stanoviskom Klubu 500. Tento zákon vznikol v súvislosti s pokutou pre Novácke chemické závody, nie v súvislosti s krízou.

Hornonitrianske bane Prievidza

Postavenie domáceho hnedého uhlia v energetike Slovenska má strategický význam hlavne z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky elektroenergetickej sústavy. Prínos zákona o strategických podnikoch očakávame najmä v tom, že zamedzí špekulatívnym konkurzom. Je nevyhnutné počkať na definitívne znenie zákona.

Slovnaft Bratislava

V prípade zamýšľania takejto podstatnej zmeny by legislatívnemu procesu mala predchádzať celospoločenská diskusia. Zároveň sme toho názoru, že súčasná hospodárska situácia v podnikovom sektore takúto zmenu neopodstatňuje. Slovnaft uskutočňuje svoje podnikateľské aktivity spoločensky zodpovedným spôsobom nielen vo vzťahu k svojim akcionárom, ale aj zamestnancom, obchodným partnerom, životnému prostrediu i okoliu. Preto ďalší nástroj ochrany týchto záujmov nepovažujeme v našom prípade za potrebný.

Pripomienky neboli

Verejnosť sa k návrhu nemohla vyjadriť. Zákon išiel rovno do vlády.

BRATISLAVA. V poriadku nie je ani to, akým spôsobom sa návrh zákona o strategických podnikoch dostal do vlády. Podľa našich informácií sa na ňom pracovalo ešte noc predtým, ako ho vláda schválila.

Aj v samotnom materiáli sekcia vládnej legislatívy píše, že návrh zákona nebol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a v materiáli sa neuvádza ani to, či prešiel pripomienkovým konaním. Neprešiel.

Peter Wilfling zo združenia Via Iuris tvrdí, že vláda tak porušila svoje vlastné legislatívne pravidlá. V nich sa píše, že v mimoriadnych prípadoch je možné pripomienkové konanie skrátiť. O možnosti vyhnúť sa pripomienkam sa tam nepíše. Podstatné je, že takto sa k materiálu nemohli vyjadriť občania ani dotknuté osoby.

(dak, vfo)

Pribudne viac korupcie

Podľa pozorovateľov dáva zákon priestor na klientelizmus a korupciu.

BRATISLAVA. Návrh zákona o strategických podnikoch dáva priestor na korupciu, tvrdí Emília Sičáková –Beblavá z Transparency International. „Slovensko ako štátny vlastník nepreukázal schopnosti riadiť firmy lepšie ako trh. Preto vnímame návrh zákona rizikovo, so zvýšenou možnosťou korupcie,“ povedala. Pri spravovaní verejného majetku sa ukázalo, že primárnym snažením štátu podľa nej bolo“ tunelovanie“.

Priestor na klientelizmus vidí právnik Marek Benedik už v charakteristike podnikov, ktoré môže vláda označiť ako strategické: „Podmienka zákona je vágna, vytvára priestor na svojvôľu – s cieľom tichého zoštátnenia. Alebo naopak na klientelizmus, vztiahnutie ochrannej ruky na spriaznené firmy s vládou. To je v rozpore s právnym štátom,“ povedal.

(vfo,dak)

Legislatívne chyby v zákone

Pojem vlastník spoločnosti:

Vlastník spoločnosti je ekonomický pojem, v obchodnom práve neexistuje. Je to prázdny pojem. Jedna osoba nemôže vlastniť druhú osobu, aj keď ide o právnickú osobu. Buď vlastníte akcie alebo podiely, ale nemôžete vlastniť spoločnosť. Tvorcovia zákona nepovedali ani to, či vlastníkom spoločnosti myslia niekoho, ktomá 100 percent alebo viac ako 51 percent akcií. Dá sa to vykladať aj tak, že každý akcionár alebo vlastník podielov je považovaný za vlastníka.

Ukladanie povinnosti vlastníkom:

Je to z hľadiska práva nezmyselné. Povinnosti sa ukladajú vedeniu, ktoré je identifikovateľné a nesie zodpovednosť. Akoby akcionár, ktorý má jedno percento akcií, mohol zabezpečiť, aby nedošlo k hromadnému prepúšťaniu. Z hľadiska obchodného práva je striktne oddelené vlastníctvo a riadenie spoločnosti.

Vláda môže rozhodnúť, kto je strategický podnik:

Stačí, ak firma spĺňa jedno z troch kritérií a vláda ju môže označiť za strategickú. Spoločnosť nemá možnosť sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať. Preto bude záležať len na tom, ako si zákon vyloží vláda. To je v rozpore s princípom práva na spravodlivý proces, lebo každé rozhodnutie, ktoré znamená takýto vážny zásah, by malo byť preskúmateľné nezávislým súdom. Dáva to neodôvodnene silnú a zneužiteľnú právomoc vláde.

Vlastník písomne ponúkne spoločnosť na predaj:

Keď však nemôžem spoločnosť vlastniť, ako ju môžem ponúknuť na predaj?

Pojem správca:

Prekladateľ asi myslí správcu konkurznej podstaty, ale zo zákona to nie je zrejmé.No ani správca nepredáva spoločnosť alebo akcie jej akcionárov. Buď predáva majetkové položky alebo podnik, či jeho časť. Navyše, ak by si štát uplatnil predkupné právo a od správcu kúpil podnik, ten by nadobudlo v zmysle zákona ministerstvo financií – je absurdné pomyslieť, že by ministerstvo prevádzkovalo napríklad elektráreň, a jej zamestnanci by boli zamestnancami ministerstva.

Znalecká hodnota podniku:

Je viacero metód, ktorými môže znalec určiť hodnotu podniku. Jedna je založená na majetku spoločnosti a iná napríklad na očakávaných výnosoch v budúcnosti. Rozdiel v týchto odhadoch môže byť obrovský.

právnik Radovan Pala

Autor: Veronika Folentová, Daniela Krajanová, Marcela Glevická

Zdroj: Sme , 30. 10. 2009