Miliónovú odmenu si bývalý šéf LOT nevysúdil
Bývalý šéf Leteckých opravovní Trenčín Miloš Husár neuspel na krajskom súde so svojím nárokom na miliónovú odmenu. Peniaze, ktoré od štátu chcel, mal dostať ako druhú splátku šesťmiliónovej odmeny, no ministerstvo obrany, ktoré mu pôvodne takú odmenu schválilo, ju nakoniec znížilo. Husár tvrdil, že tak porušilo uzavretú zmluvu, súd mu však nedal za pravdu.
Husárovi schválilo ministerstvo obrany, ktoré je jediným akcionárom opravovní, odmenu v roku 2005. Výšku určilo ako podiel zo zisku na takmer šesť miliónov korún. V júni 2005 Letecké opravovne poslali Husárovi na účet 4,9 milióna, zvyšok mu mali vyplatiť neskôr. Ministerstvo obrany však dodatočne odmenu znížilo o sumu, ktorú mu ešte nevyplatili. Práve o tento milión sa Husár súdil.
Okresný súd v Trenčíne dal v marci Husárovi za pravdu, ale Letecké opravovne sa odvolali. Krajský súd na odvolaní neprijal tvrdenie prvostupňového súdu, že spätné zníženie odmeny nie je možné. "Výšku odmeny určovalo ministerstvo obrany ako zriaďovateľ štátneho podniku, Letecké opravovne boli len vykonávateľom jeho rozhodnutia. Ak ministerstvo odmenu znížilo, podnik bol povinný to rešpektovať," konštatoval Roman Tarabus, hovorca Krajského súdu v Trenčíne. Proti rozhodnutiu súdu sa nedá odvolať, Husár môže len podať mimoriadny opravný prostriedok na Najvyšší súd.
Husár namietal, že ministerstvo dodatočným znížením ročnej odmeny porušilo zmluvy, ktoré s ním uzatvorilo. Podľa Tarabusa však súd nemohol skúmať podmienky zmlúv, pretože ministerstvo obrany ako druhá zmluvná strana nebolo účastníkom konania v tomto spore. "Vyplatenie celej sumy naraz je dosť veľký zásah do finančných tokov každej firmy. Preto som súhlasil s rozdelením a vyplatením odmeny na dve časti. Vtedy som si vôbec neuvedomoval, že to bude osudná chyba. Chcel som vyjsť v ústrety spoločnosti, a za to mi bude teraz krátená odmena," povedal Husár.
Ministerstvo obrany nechce tento prípad komentovať. "Rozhodnutie súdu rešpektujeme, o vyjadrenie požiadajte predchádzajúce vedenie rezortu," povedal Vladimír Gemela, hovorca ministerstva.
Husár sa stal riaditeľom Leteckých opravovní v čase, keď bol ministrom obrany Juraj Liška, jeho spolužiak z vysokej školy. Liška tvrdí, že vôbec nevedel o takej vysokej odmene pre Husára. Keď vraj zistil, že riaditelia vojenských podnikov majú zmluvy, podľa ktorých môžu dostávať odmeny vo výške niekoľko miliónov korún, zmenil podmienky zmlúv tak, aby ročná odmena mohla byť najviac pol milióna. Všetci riaditelia tento dodatok k zmluve podpísali, iba Husár to odmietol a z funkcie musel odísť.
"Dozvedel som sa, že si sám určil odmenu asi 2,4 milióna, dal pokyn svojej učtárni, aby mu túto odmenu vyplatila. Predvolal som si ho a vyčítal som mu tento postup ako nekorektný. Vtedy mi sľúbil, že odmenu vráti a nebude ju požadovať. Až po čase som sa dozvedel, že si odmenu vymáha súdnou cestou," povedal exminister Liška.
Na odmenách, ktoré motivujú manažérov, aby ich firma dosahovala zisk, nevidí organizácia Transparency International nič zvláštne. Problémom je podľa Transparency určiť, dokedy je odmena motivačná a kedy je už o rozhadzovaní peňazí, v tomto prípade štátnych.
"Je veľkou otázkou, či skutočne musela byť taká vysoká. Motivačnou by bola možno aj polmiliónová odmena. Finančná odmena je dobrý nástroj na motiváciu, ale jej výška je diskutabilná," povedala Emília Sičáková-Beblavá z Transparency International.
Milan Kráľ
Zdroj: Pravda, 21. novembra 2007