SME - 04/09/2002

RUBRIKA TRANSPARENCY
Otázka znie: Nechám sa skorumpovať?

Jednou z aktivít CPHR – Transparency International Slovensko je zvyšovať záujem o problematiku morálky, etiky a transparentnosti medzi mladými ľuďmi.

V marci 2002 CPHR – TIS vyhlásila III. ročník verejnej súťaže Nechám sa skorumpovať? (veselý príbeh s korupciou). Práce hodnotila komisia zložená z členov Aliancie za transparentnosť a boj proti korupcii.

V I. kategórii súťažilo 84 esejistov, do II. kategórie sa zapojilo 14 študentov.

V I. súťažnej kategórii (14-18 rokov) prvé miesto obsadila Jana Záhorská z Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre, druhé miesto patrí Zuzane Ležovičovej z Dievčenskej odbornej školy v Bratislave. Odmenu za tretie miesto si odniesol Martin Svitač z gymnázia v Martine.

V II. súťažnej kategórii (19-25 rokov) hodnotitelia najvyšším počtom bodov ocenili Silviu Čebekovú z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na druhom mieste skončil Dušan Čičo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tretie miesto obsadili s rovnakým počtom bodov Michal Kohn, z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Erik Šiatkovský z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

____________________________

Korupcia, to je slovenská Hlava 22

Profil našej spoločnosti by mohol byť nasledovný: TSS=(s+f+a).NH-(NM+Av+FG)

Typical Slovak Society (TSS) sa rovná súčtu slovenčiny(s), folklóru(f) a alibizmu(a) násobeného národnou hrdosťou (NH), pričom od tohto súčtu treba odpočítať národnostné menšiny (NM), avangardu (Av) a Fedora Gála (FG). Pôvodnou súčasťou rovnice bola aj jedna neznáma veličina (korupcia-K), ale keďže tá je dnes už každému veľmi dobre známa, tak som ju z rovnice jednoducho vypustil. (…)

Existujú fenomény, ktoré sú v spoločnosti zabehnuté a cez ktoré sa stáva spoločnosť vypočítateľnejšou. Takýmto fenoménom je aj korupcia. Ak potrebujeme niečo vybaviť, korupcia zvyšuje pravdepodobnosť úspechu. A ak to tak aj nie je, platí aspoň všeobecné presvedčenie, že to tak je, a to nás ovplyvňuje vždy vo chvíli, keď sa rozhodujeme, či podplatiť, alebo nie. Máme tendenciu hľadať istotu a z tohto dôvodu sme ochotní robiť dobré a zlé zároveň, teda sme schopní sedieť na dvoch stoličkách. Táto črta je jednou z charakteristík, ktorú sme zdedili a ktorú si, bohužiaľ, pestujeme. Už starí Slovania dávno po tom, ako prestúpili na kresťanstvo, nechávali misku s potravou pred prahom svojho domu pre jedného z ich bývalých pohanských bohov, „veď čo keby to náhodou bolo s tou vierou inak“.

Opakujem, to sme my alibisti. Môžeme bojovať proti korupcii, rovnako ako môžeme bojovať proti tuberkulóze, ale nikdy boj nebude dostatočne efektívny, pokiaľ bude chýbať prevencia. Prevenciou by mohlo byť očkovanie vakcínou proti alibizmu. Táto vakcína by nás mala chrániť proti relativizácii hodnôt, proti nepoctivosti, proti neslušnosti, proti netolerancii… No a nakoniec odpoviem na otázku, či sa nechám skorumpovať. Prečítal som si pár kníh, ktoré ma určite na istý čas zaočkovali, bohužiaľ, som len človek a myslím, že prostredie, v ktorom žijem, je také infikované, že si nie som istý, či je táto vakcína dostatočne účinná a či by som nepotreboval pravidelnú mamutiu dávku?!

ERIK ŠIATKOVSKÝ
Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
(III. miesto, II. kategória), krátené

____________________________

Nechám sa podplatiť vlastným synom?

„Máte niečo na preclenie?“ znie moja otázka. „Nič, pán colník. Sme tu len sa skok,“ odpovedá mi spolujazdec. No, počkať. Ten hlas predsa poznám! Pozriem sa bližšie. No jasné! Veď to je Marek!

Marek sa na sedadle spolujazdca nervózne hniezdi. Niečo nie je v poriadku. „Skutočne nemáte nič na preclenie?“ spytujem sa znova dúfajúc, že ma spozná. „Nič pán colník,“ odpovedá mi Marek už trochu nervóznejšie. „Tak si vystúpte a ukážte mi batožinový priestor!“ Vodič len ticho sedel a čakal. Mal som pocit, že po slovensky vôbec nevie.

Marek vystúpil a pohol sa smerom k batožinovému priestoru. „Veľmi sa ponáhľame! Nemohli by sme túto procedúru vynechať?“ spýtal sa. „Nie, otvorte kufor!“ odpovedal som dôrazne.

Marek ho otvoril. Skoro som zamdlel. V kufri boli dve hi-fi veže a tri CD-prehrávače. Spýtavo som sa pozrel na Marka. To mi už ale mával pred očami 100 eurami. „Dohodneme sa, že pán colník?“

Je to možné? Syn chce skorumpovať vlastného otca. Nechám sa skorumpovať? Odpoveď bola jasná: Nikdy!

„Marek, čo sa to s tebou stalo? Vieš, že je to trestné?“ Teraz pre zmenu skoro zamdlel Marek. Pozrel sa mi do očí. „To si ty, tatko? Vôbec som ťa nespoznal!“ „No jasné, že som to ja! Čo to má znamenať?“ Marek pozrel do zeme a začervenal sa. Poznal som ho. Veľmi sa hanbil. Vodič bavoráka zistil, že niečo nie je v poriadku. Vydedukoval to asi z môjho zvýšeného hlasu. Naštartoval a o chvíľu zmizol v tmavej noci. Clo Marek zaplatil. Ešte aj „zarobil“, lebo ho to vyšlo na 50 eur.

Otázku, či sa nechám skorumpovať, som riešil prvýkrát v živote. A som presvedčený, že aj keby nešlo o môjho syna, ten úplatok by som odmietol. Je to totiž jediný spôsob, ako dá sa s korupciou bojovať…

DUŠAN ČIČO
Právnická fakulta, Univerzity Komenského v Bratislave
II. miesto, II. kategória, krátené

____________________________

Ako korupcia prababku zachránila

Osud postavil prababku pred veľkú dilemu: Alebo úplatok (hovorieva sa tomu aj dar, ktorý niekto daruje vraj z vlastnej iniciatívy) dá a nezostanú jej peniaze na vlastný pohreb, čo by znamenalo, že by musela žiť večne, a to sa v súčasnosti málokomu chce, alebo úplatok nedá a bude čakať, čakať a čakať. V tom momente sa stala pre nás kapitola s názvom špeciálny domov dôchodcov uzavretá.

Nenechali sme sa ale odradiť a skúsili sme druhý pokus. Tiež domov dôchodcov, ale tentoraz rýdzo slovenský. Ak by si človek myslel, že tam sa už dostane ľahko, veľmi by sa mýlil. Ľudí, ktorým treba sem-tam prihodiť nejakú tú obálku kvôli motivácii je, bohužiaľ, v našej krajine toľko ako chlpov v srsti psíka mojej prababky. Veru tak, všetko nasvedčovalo tomu, že prababka bude opäť postavená pred veľkú dilemu. My sme sa už ale poučili z prvého prípadu a prešli sme do protiútoku. Náš protiútok nebol v súlade s morálkou, no inak sa nedalo. Využili sme ďalšiu formu korupcie s názvom klientelizmus. Pomohla nám naša dobrá známa, ktorá pracuje v danej oblasti a miesto bolo hneď.

Keďže mala spomínaná pani moju prababku celkom rada, pred nástupom do domova ju navštívila, aby ju utvrdila v tom, že v domove nikdy nebýva nuda. Deduškovia a babičky nie sú žiadni anjelici a vedia aj poriadne povystrájať ako pubertiaci. Tí, čo holdujú alkoholu, nemajú problém ho prepašovať do izby. Potom si začnú pripíjať na staré zlaté časy a nadránom už z okien lietajú fľaše, inzulínové perá, zubné protézy a periny. (…)

Keď toto všetko počula naša prababka od našej dobrej známej, tak korupcia-nekorupcia protekčne vybavené miesto v domove prenechala iným dobrodruhom a rozhodla sa podľa starého príslovia „všade dobre, doma najlepšie“. Korupcia zachránila moju prababku pred domovom dôchodcov.

MARTIN SVITAČ
Gymnázium V. P. Tótha v Martine
(III. miesto, I. kategória), krátené

____________________________

Vstávaj, vstávaj Bob… ide sa korumpovať

Niečo šialene a bez prestania pípa. Ak sa to o chvíľu neskončí, asi to bude budík. Mám ešte šancu! Snáď len cúva smetiarske auto. V tom prípade mám polhodinku spánku k dobru…. Nemám…. Hľadím so zaľúbením na škľabiaci sa ciferník budíka, ktorému každým dňom vymýšľam čoraz poetickejšie mená.

Opäť sa mi vynára kultová scéna večerníčkového seriálu BOB a BOBEK, kde ten životom zjavne viac ostrieľaný zajačik (nie playboy – pozn. autora) trasie svojho partnera za uši, usilujúc sa vytrhnúť ho (jednoznačne proti zákonom prírody) zo snenia slovami:

„Vstávaj, vstávaj…“

„Ale prrrečoóóó?“, znie otázka (jednoznačne logická a určite Bobekova)

„Lebo práca šľachtí…“ odpovedá Bob.

No uznajte, ako mohol chudák Bobek na toto zakontrovať? Tento existenciálny problém zmohol očividne aj tvorcov rozprávky, a tak nasleduje rozcvička. Veď napokon: v zdravom tele zdravý duch!!!

Och, to bola temer nočná mora. Nech, len tí dvaja stroskotanci prídu za mnou, až potom zistia, aká je to radosť vstávať a tešiť sa do práce, keď vás v nej čaká toľko dobrodružstiev. Priznávam, kým sa preberiem, som mrzutá, ale vyhliadky do nového korupčného dňa doteraz vždy zapôsobili ako spoľahlivý životabudič. Vyzývam vás, Bob a Bobek: Príďte, ja vám ukážem, čo je to motivácia do práce! Dosť už bolo záhaľky. Aj dnes ma čaká viac, ako môžem stihnúť…

Zvyčajne moja prvá cesta vedie do tých inštitúcií, ktoré by mali upevňovať zdravie a zachraňovať životy. Toť včera som už ráno o 6.30 zvábila „pár bielopláštnikov“ na nejaké to prilepšenie. Nebolo treba veľmi prehovárať! Ľudia sa sami núkajú. Fantázii sa medze nekladú, aj „všimné“ je preto pestré.

Tak som si poučená, že v nemocniciach a na poliklinikách to funguje samo od seba, zamierila ta, kde má hodina proti rozumu len štyridsaťpäť minút. Ó, radosť žiť, čo vám budem hovoriť. Jeden zástupca riaditeľa síce tvrdo odolával, odvolávajúc sa na akési morálne, ba i právne normy…Pche! Pošteklila som správnu strunku a dohoda bola na stole. Spokojnosť na oboch stranách.

S pocitom dobre vykonanej práce sa motkám medzi ľuďmi a hádžem si mincou. Našou, pravou, slovenskou. Euro síce lepšie rotuje, ale vraj sa ním ťažšie korumpuje. Preto sa tak snažím. Pánbožko nech nás chráni pred tou pliagou zvanou Európska únia! Už sme si založili aj združenie KPE-Korupcia proti Európe. Okrem iného sa nám podarilo presadiť, že v prípade vstupu našej krajinky sa dočkáme pekného odškodného.

No nie o tom som chcela…

Hlava to je polícia, ak však padne znak, vydám sa na úrady. V podstate je to i tak jedno. Začínajú tam až neskôr. Padla hlava. Ktovie, koľko ich dnes padne u strážcov zákona? O drobnôstky, ako je vybavovanie pokút a vodičských preukazov, sa už nezaujímam. Ten mechanizmus je už dobre rozbehnutý. Priznávam, som ambiciózna. Mierim vyššie. Tam je to aj o vyšších „číselkách“. Nechcem rozpitvávať podrobnosti, ale istý šéf istého oddelenia sa chytil. Šúcham si ručičky. Čistá práca. Aj ovečka celá aj vĺčik sýty. Razia je už verejným tajomstvom.

Mám rada tento džob. Zmena z minúty na minútu. Úrad sa odkladá. Letím na súd. Dostala som dobré echo a chcem to stihnúť ešte pred obedom. Aby som sa rozkrájala… Našťastie, takých, ako som ja, je dosť.

Milujem prieťahy. Na tie som špecialistka. Ale veľmi z toho nekvapne. Dnes ma čaká jeden rozsudok. Pred jeho vynesením využívam všetky svoje schopnosti. Som úplne vyšťavená. Vyhráva však tá „správna strana“. S ľahkým úsmevom na perách a pocitom zadosťučinenia, že zas len raz zvíťazila „spravodlivosť peňazí“, odchádzam od talárnikov.

Mám teraz trochu času. Na úradoch si aj tak išli doplniť energiu. Nenašla by som si obeť. Kým sa teda dokotúľajú z obedov i ja si doprajem chvíľu oddychu.

Dnes na mňa ešte nečíhali. Teda, možno číhali, ale ešte ma nedobehli. To je divné, premýšľam. Mám i nepriateľov, sú síce mladí, temer deti a majú navyše veľa nedostatkov, ale už začínam mať strach…

Strach z toho, čo mi zas vyvedie Decentralizácia. Aj Slobodný trh (ten bezočivec!) sa mi včera pokúšal šliapať na päty. Našťastie sa ešte má čo učiť. Horšie je to už s Otvorenou spoločnosťou. Ženská jedna! Nie nadarmo sa hovorí: „Cherchez la femme“ – za všetkým hľadaj ženu! Nevyšiel mi kšeft pri jednom tendri, sedela totiž v komisii, ona? Predsa mi nebude znepríjemňovať život. Pre nás je Otvorená spoločnosť niečo ako vulgarizmus. Čert ju ber!

Ach, už je toľko hodín!? Letím na ministerstvo. Hospodárstvo hrá pre dnešok prím. Udeľujú sa licencie. To je vám prácička. Čistý zisk a v podstate mi ešte pomáha zákon (ako temer vždy). Chcú ho novelizovať. Bude to ale lopoty, nájsť správnych ľudí na správne vetičky v tej novele. Nebojím sa, toho nie… Mám kontakty.

Pokušenie a nenásytnosť ma vedú ešte k jednému rozhodnutiu. Pôjde o štátnu zákazku. ŠOK!!! Veď mi idú do kapusty. Práve som tam dostala návrh. Neuveríte. Vraj mi kvapne slušný peniaz, ak sa NECHÁM SKORUMPOVAŤ…

MŇA – KORUPCIU – chcú korumpovať.. Absurdné! Mám predsa svoje zásady. ABSURDNÉ?… A nie je nenormálne, že vám to tu vôbec rozprávam? Mňa osobne už prekvapí máločo. Korupcia je predsa pripravená na všetko. Ale to aby ma niekto chcel skorumpovať, je už priveľa. Paradox. Pokúšať sa zabiť ma najsilnejšou zbraňou, mojou vlastnou. Núkajú mi peniaze, pokoj, istý dôchodok a pokojnú zabezpečenú starobu (na tú sa teším najviac), ak sa stiahnem.

Ešte ale nie je všetkým dňom koniec! Nedostanete ma.

S touto myšlienkou usínam. Sníva sa mi, že sa opäť prebúdzam do „svojej korupčnej krajinky“. Ráno však Bob ťahá Bobeka za uši a volá:

„Vstávaj, vstávaj…ide sa korumpovať“

Tak to má byť, pomyslím si ešte v polospánku…

Rozprávka? Nie… Všetko je totiž možné kým sa NECHÁVAME KORUMPOVAŤ.

Verte mi, mám svoje skúsenosti.

S pozdravom ostáva
VAŠA KORUPCIA.

SILIVIA ČEBEKOVÁ
Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
(I. miesto, II. kategória)