Trend - 13/03/2002

Verejnosť tlačí politikov do tvrdšieho postupu k nim samým
Štyri pätiny občanov si myslia, že majetkové priznania by mali robiť aj rodiny politikov.

DANIELA ZEMANOVIČOVÁ

Každý z nás má svoje individuálne záujmy, ktoré sú spoločné pre určitú skupinu napríklad mladých, ženy, poľnohospodárov či poľovníkov. Existujú však aj záujmy, ktoré sú vlastné všetkým, respektíve väčšine občanov, a ktoré reprezentujú takzvaný verejný záujem. Ako príklad môžeme uviesť bezpečnosť, stanovenie pravidiel, zákonov či rozhodovanie o rozdelení verejných prostriedkov, ktorých napĺňaním sme poverili verejných činiteľov. Poslaním verejných činiteľov je slúžiť verejnému záujmu.

Nepriamy spôsob jeho realizovania však stále vytvára riziko uprednostnenia súkromného záujmu nad verejným. V tomto smere Slovensko niekedy pripomína Klondyke, kde verejní činitelia využívajú podmienky neopakovanej hry a vo verejných funkciách či úradoch myslia predovšetkým a bez väčšieho rizika na svoje záujmy. Riziko uprednostnenia súkromného záujmu nad verejným obmedzujú zákony o konflikte záujmov. Existujúca legislatíva v tejto oblasti sa na Slovensku považuje za nefunkčnú. V parlamente sa v týchto dňoch rokuje o návrhu nového ústavného zákona o konflikte záujmov. Návrh je výrazným pokrokom, aj keď Aliancia Stop konfliktu záujmov navrhuje ďalšie zmeny, ako napríklad zavedenie takzvaných post­zamestnaneckých obmedzení.

Rôzne nálady

Hlasovanie o tomto zákone pri prvom čítaní môže vyznieť celkom povzbudivo – proti boli iba V. Bajan (SDK) a M. Rehák (HZDS), nehlasovalo sedem poslancov za HZDS a  jeden poslanec z SDK a jeden z PSNS. Na výzvu Aliancie Stop konfliktu záujmov (ASKZ) kladne reagovala iba Demokratická strana a verejne sa k tomu prihlásila i SDĽ. Reakcie boli aj odmietavé, napríklad poslanec Ján Slota použil prirovnanie, podľa ktorého je „uvedený návrh horší ako komunizmus a fašizmus dokopy“. To neveští nič dobré, najmä ak je potrebné počítať s „osvedčenými parlamentnými stratégiami“ neúčasti, nehlasovania, zdržania sa či deklarovania, že strana či poslanec so zákonom nemá problém, iba niektoré inštitúty nemôže podporiť.

Ako to vnímajú občania?

Podľa posledných prieskumov agentúry FOCUS z januára 2002 na reprezentatívnej vzorke 981 respondentov až 80 % občanov si myslí, že verejní činitelia uprednostňujú osobné záujmy nad verejnými a iba 1 % občanov zastáva názor, že tak nekoná takmer žiadny verejný činiteľ. Najkritickejší sú v tomto smere mladí ľudia od 18 do 24 rokov a ľudia s vysokoškolským vzdelaním, manažéri a podnikatelia. Kritické hodnotenie vlády je výrazné u ľudí v domácnosti, na materskej dovolenke, manuálnych pracovníkov, nezamestnaných. Kritické hodnotenie parlamentu je výrazné u manuálnych pracovníkov, manažérov a podnikateľov. Kritické hodnotenie súdov je zasa výrazné u tvorivých odborných pracovníkov, manažérov a podnikateľov. Priaznivejšie hodnotenie zaznamenala prokuratúra, miestna samospráva, okresné a krajské úrady. Možno to bolo ovplyvnené aj menšou informovanosťou napríklad o činnosti prokuratúry. Výraznejšie negatívne hodnotenie prokuratúry je u občanov s vysokoškolským vzdelaním.

Čoraz horšie

Pre poslancov parlamentu by mali byť jasnou výzvou názory občanov, že na Slovensku existuje výrazná tendencia uprednostniť osobný záujem. Je to jasný dôkaz, že situáciu je potrebné zásadne riešiť. Výrazný skok nastal v období 1994 – 1998, keď počet občanov, ktorí zastávajú názor, že verejní činitelia uprednostňujú svoj súkromný záujem, vzrástol z deviatich na 30 %. Po roku 1998 došlo k ďalšiemu nárastu negatívnych hodnotení až na 41 %. Menej kritickí k obdobiu po roku 1998 sú občania s vysokoškolským vzdelaním, naopak, kritickejší sú občania so základným vzdelaním.

Uprednostňovanie osobných záujmov pred verejnými v období rokov 1994 až 1998 hodnotia kriticky najmä podnikatelia. Údaje naznačujú stratu dôvery občanov vo verejné inštitúcie, verejných činiteľov, čo so sebou nesie ďalšie dlhodobo pôsobiace negatívne efekty. Je to nielen problém hodnotový, morálny, ale aj ekonomický. Viaceré prieskumy zo zahraničia hovoria, že spoločnosť, kde panuje dôvera, vynakladá nižšie transakčné náklady (náklady na tvorbu a kontrolu pravidiel), priťahuje zahraničné investície, motivuje na tvorbu bohatstva.

Príčiny

Zaujímavé sú aj informácie o tom, čo považujú slovenskí občania za príčinu vzniku konfliktu záujmov. Takmer 60 % občanov si myslí, že príčinou je najmä chamtivosť reprezentantov verejnej moci a na druhej strane iba 8 % zastáva názor, že občania sa málo zaujímajú o veci verejné, a preto je zneužitie úradu možné. To signalizuje stále pretrvávajúce paternalistické vnímanie spravovania vecí verejných – občania málo vnímajú potrebu aktívneho občana ako predpokladu napĺňania verejného záujmu. Občania potvrdzujú názory odborníkov, že v Slovenskej republike neexistujú, respektíve sa neuplatňujú zákony riešiace konflikt záujmov a že polícia nie je schopná vyhľadať a efektívne postihovať prípady uprednostnenia súkromných záujmov. Zaujímavý je aj silne väčšinový názor občanov, že majetkové priznania verejných činiteľov a ich blízkych osôb, teda manželiek, manželov a detí, by mali byť zverejňované. Myslí si to až 82 % občanov, čo by malo byť pre poslancov jasným signálom na akceptovanie takéhoto návrhu.

Autorka je pracovníčkou Transparency International Slovensko.