Stop zneužívaniu úradných právomocí
Aliancia na efektívne riešenie konfliktu súkromných a verejných záujmovMedzi trvale najzávažnejšie a v týchto dňoch zvlášť diskutované otázky patrí problematika nadraďovania osobných potrieb, cieľov a záujmov nad potreby a záujmy ostatných spoluobčanov a celej spoločnosti vo sfére, kde by to malo byť naopak: pri výkone verejných funkcií. Dotýka sa ich aj príspevok, ktorý nám poslala doc. Ing. Daniela Zemanovičová, CSc., programová riaditeľka CPHR-Transparency International Slovensko. Táto mimovládna nezisková organizácia je členom novovzniknutej Aliancie – Stop konfliktu záujmov a spolu s Parlamentným inštitútom a s Americkou komorou právnikov (ABA CEELI) uskutočnila koncom januára seminár Riešenie konfliktu záujmov, z ktorého vám v budúcich číslach niektoré témy priblížime.
Vývoj spoločnosti je veľmi ovplyvnený záujmami jednotlivcov, ale aj spôsobom, ako sa realizuje spoločný záujem všetkých či väčšiny občanov (verejný záujem). Pretože jeho napĺňaním sú poverení ľudia (verejní činitelia), ktorí ale zároveň majú aj svoje súkromné záujmy, často sa stáva, že nerozhodujú v súlade s verejným záujmom a zneužívajú úrad, postavenie a právomoci vo svoj prospech. Dochádza ku konfliktu záujmov. Súkromné motívy sú veľmi silné, majú svojho konkrétneho nositeľa, na rozdiel od verejného záujmu, ktorého napĺňanie sa realizuje nepriamo. Aby sa tento nepomer vyvážil, existujú zákony o konflikte záujmov.
Aj na Slovensku formálne existuje ústavný zákon č. 119/1995 Z. z. o konflikte záujmov. Všeobecne je hodnotený ako neúčinný právny predpis, čo uznávajú predstavitelia celého politického spektra, aj nezávislí experti. Doteraz je riešením iba na papieri. Počas viac ako šesťročnej účinnosti zákona nebolo vydané ani jedno uznesenie Národnej rady SR o rozpore záujmov, dokonca ani nebolo začaté konanie o rozpore záujmov. Správa výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bola prvýkrát predložená na rokovanie parlamentu až v roku 2000. Na úrovni samosprávy problematika konfliktu záujmov nebola ošetrená takmer vôbec.
Na druhej strane médiá a výsledky kontrol denne prinášali a prinášajú správy, že verejní činitelia (poslanci parlamentu, pracovníci samosprávy, úradníci, sudcovia, prokurátori, a tak ďalej) zneužívajú svoj úrad na súkromný prospech. Záujme prijať legislatívu, ktorá by situáciu riešila, však nebol. Hoci napríklad koncom roka 2000 a v parlamente objavili dva návrhy novely zákona o konflikte záujmov, nakoniec ich poslanci zamietli. Asi je naivné očakávať, že poslanci si dobrovoľne upletú na seba bič.
V súčasnosti ale vznikol v tomto smere i vonkajší tlak: na problém neriešenia konfliktu záujmov upozornila vo svojej správe Európska komisia v súvislosti s bojom proti korupcii a aktivizuje sa aj občianska spoločnosť. na podporu prijatia účinnej legislatívy v oblasti konfliktu záujmov vznikla Aliancia – Stop konfliktu záujmov (tel.: 02/53 411 020, fax: 02/58 233 304, e-mail: askz@transparency.sk, www.konfliktzaujmov.sk). aliancia je združenie neziskových, mimovládnych organizácií, ktoré bude monitorovať a zverejňovať postoje politických strán a poslancov k tejto otázke. Navrhuje prísnejšiu legislatívu, ktorá by spĺňala nasledujúcich sedem zásad:
Zahrnutie čo najširšieho okruhu povinných osôb, Deklaračná povinnosť aj pre blízke osoby, Presne stanovené povinnosti a prísne obmedzenia, Zverejňovanie majetkových priznaní, Jednoduchšie konanie o konflikte záujmov, Účinnejšie sankcie, Skorá účinnosť zákona.V týchto týždňoch a mesiacoch bude parlament rokovať o komplexnej zmene legislatívy, ktorú pripravila pracovná skupina vedená poslancom Ladislavom Orozsom. Ide o ústavný zákon o konflikte záujmov a naň nadväzujúce zákony o konflikte záujmov na úrovni ústavných činiteľov, štátnych funkcionárov a funkcionárov územnej samosprávy. Či sa podarí prijať účinnú legislatívu bude závisieť od vôle tých, ktorých sme si zvolili na presadzovanie verejného záujmu.
Daniela Zemanovičová