NÁRODNÁ OBRODA - 08/07/2002

Rozhovor s vedúcou Transparency International na Slovensku Emíliou Sičákovou 


Slovensko bolo už niekoľkokrát zaradené do výskumu, ktorý robí centrála Transparency International. Ide o Index vnímania korupcie. Tento index vyjadruje stav korupcie v krajine. Takže, ako je na tom Slovensko?

Tento index nevyjadruje len stav korupcie v krajine, ale aj to, ako ju ľudia vnímajú. Toto naše postavenie nie je veľmi lichotivé. Hodnota, ktorú sme mali v roku 2001, bola 3,7. Pričom maximum je desať. Desať znamená krajinu bez korupcie. V rámci krajín Visegrádskej štvorky má Slovensko stále najhoršiu pozíciu, ale je na tom skoro rovnako ako Česká republika. Tá dosiahla 3,9. Pred nami je však aj Maďarsko, aj Poľsko.

Toto sú všetko štatistické údaje, aká je skutočnosť? Do akej miery je korupcia v našej krajine postihovaná.

Číslo odsúdených a trestne stíhaných ľudí narástlo. Stále to však neodzrkadľuje reálny stav korupcie na Slovensku. Keby sme sa pozreli na to, kto je vlastne za korupciu odsúdený, videli by sme, že sú to stále len "malé ryby". Mnohé kauzy, ktoré čítame na stránkach novín, išli niekde do zabudnutia a často sa nedostali ani na prokuratúru, prípadne veľmi neskoro.

Zasiahla Transparency International nejakým spôsobom do kauzy tendra na dodávku ľahkých vlakových súprav?

Zo strany Transparency International nedošlo k žiadnej aktivite. Predsa na Slovensku je istá armáda ľudí platených z peňazí daňových poplatníkov, ktorá by mala v takýchto jednoznačných prípadoch začať konať a preverovať. My nemôžeme vstúpiť do tohto procesu, lebo nie sme orgánom štátnej správy. Zo zákona nemôžeme ísť a začať prešetrovať okolnosti. To môže len vyšetrovateľ, prokurátor, Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad. To sú ľudia, ktorí sú za to platení a mali by konať.

Je podľa vás snaha politikov v boji proti korupcii dostačujúca?

Ak politici chceli určitým smerom deklarovať to, že myslia boj s korupciou na Slovensku vážne, mali začať od seba. Jasnou vizitkou ich "reálnej" snahy zmeniť systém bolo hlasovanie o zákone o konflikte záujmov. Tam mali šancu začať od seba a začať čistiť rady a budovať dôveru voči obyvateľstvu. Ale jasne sa ukázalo, že reálna politická vôľa zmeniť systém, nie je ani zo strany opozície, ani zo strany koalície.

(pf)