Pravda - 03/06/2002
Poslancom je dobre v konflikte záujmov
Pavel Nechala
Minulotýždňové hlasovanie poslancov o návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo drzým výsmechom polovice parlamentu voličom tesne pred voľbami.
Návrh na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu mal ambíciu priniesť výrazný pokrok v úprave tejto problematiky. Predstavitelia politických strán dva roky deklarovali prostredníctvom vyhlásení pre médiá svoju podporu novej úprave konfliktu záujmov. Zastúpenie celého politického spektra v pracovnej skupine dávalo nádej, že by sa mohlo skončiť so stále novými kauzami o budovaní víl a začať s presadzovaním záujmu všetkých alebo väčšiny občanov. Na jeho prijatie v treťom čítaní však bola potrebná trojpätinová väčšina - 90 hlasov.
Odkaz kapitána slovenskej reprezentácie v ľadovom hokeji o zjednotení sa politikov si vysvetlili poslanci po svojom. V tomto prípade poslancov veľmi nezaujímala politická príslušnosť, ale skôr potenciálne ohrozenie vlastného majetku. A to prinieslo jednotné hlasovanie koalície a opozície proti prijatiu nového zákona.
Silný zjednocovací prvok vládol v KDH, ktoré prekvapujúco nepodporilo prijatie tohto zákona. Predseda KDH bol pritom jedným z predkladateľov tohto návrhu. Ešte zaujímavejšie vyznievajú výroky o potrebe zverejňovať informácie o majetkových pomeroch verejných činiteľov predsedu strany spred dvoch rokov: KDH sa bude zasadzovať aj za prijatie zákona, ktorý by informácie o majetkových pomeroch verejne činných osôb sprístupnil občanom: "Boli sme za to, sme za to a budeme za to." Tragikomicky vyznieva aj oficiálna výhovorka o potrebe zachovania spočívajúceho mandátu štátneho tajomníka. Ak ponecháme bokom celkovú otázku potreby takejto politickej funkcie, môžeme si pripomenúť, že z ministerstiev sa poslanci vracali do parlamentu najmä pre podozrenia z korupčného správania. To malo byť tým veľmi dôležitým detailom pre KDH, podľa vyjadrenia Františka Mikloška, ktorý spôsobil odsunutie spustenia samoočisťovacieho procesu na neurčito.
Zákon nepodporili ani ďalší predstavitelia súčasnej koalície. Vladimír Bajan sa výhradami proti tomuto zákonu už dlhšie netajil. Informácie médií o stavbe jeho domu v novej vilovej časti bratislavskej Trnávky však môžu dať jeho hlasovaniu aj nový pohľad. Rovnako je nepochopiteľné hlasovanie Jána Cupera, ktorý sa na príprave zákona podieľal.
Na nedostatočnú úpravu konfliktu záujmov nás upozorňovala aj hodnotiaca správa Európskej komisie. Na poslancov však neplatia nijaké argumenty a nakoniec aj tak neprekvapia a hlasujú podľa osobných záujmov. Pri predvolebných gulášoch a sľubovaní krajších zajtrajškov by sa mali voliči politikov pýtať, ako hlasovali a prečo nepodporili zákon prinášajúci transparentnosť do politického života.
Autor je právnik Aliancie - Stop konfliktu záujmov